Centrálny park

Vydané 22. 7. 2003 o 0:00 Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk

FOTO – ČTK

Postaviť obrovský park uprostred Manhattanu bol v polovici 19. storočia poriadny luxus a súčasne nápad hodný vizionára. Amerika pred 150 rokmi sa na nedostatok zelene a divokej prírody určite sťažovať nemohla. Napriek tomu sa mesto New York rozhodlo postaviť prvý park v Spojených štátoch. Založili ho 21. júla 1853 - pred 150 rokmi.

Myšlienka vytvoriť podľa európskeho vzoru park nebola ani nová a ani nepochádzala z New Yorku. Zelené plochy tu však citeľne chýbali, pretože plán mesta, ktorý navrhli v roku 1811, s nimi vôbec nepočítal. Prírodný cintorín Greenwood v Brooklyne z roku 1838 na aktívny oddych lepšie situovaných Newyoračnov nestačil, a tak na radu skupiny bohatých obchodníkov nakoniec starosta Ambrose Kingsland v roku 1851 odporučil založiť park „hodný mesta“.

Skoro tri roky trvali salónne diskusie a podnikali sa kroky na výber miesta. „Dajte nám park, či v centre, alebo na okraji, tu alebo tam, kdekoľvek…, naozajstný park, veľký park,“ volal zúfalo denník Commercial Advertiser v lete 1853. Iní navrhovali, aby sa vybudovalo hneď niekoľko menších.

Niekoľko ďalších rokov potom zabralo vyvlastňovanie a odškodňovanie majiteľov a nájomcov, ktorí na močaristom a skalnatom kúsku zeme (mimochodom stále väčšom ako napríklad Monako) s pôvodnou rozlohou necelých 315 hektárov žili a hospodárili.

Víťazný projekt (z 33 návrhov) z verejnej súťaže na jar 1858 bol spoločným dielom architektov Calverta Vauxa a Frederica Lawa Olmsteda. Obidvaja si dali za cieľ vybudovať prírodný park v duchu anglickej romantickej tradície, ktorý by bol podľa Olmsteda „oázou v púšti tehál a malty“, akú už vtedy z ich pohľadu New Yorku predstavoval.

Pod Olmstedom pracovali „tisícky prisťahovalcov desať hodín denne za mzdu jeden až jeden a pol dolára“. Výsledok - lúky, lesy, alej s promenádou, jazierka aj skalnaté útesy, to všetko pretkané cestami - bol dokonalou ilúziou nedotknutej prírody vykúpený veľkou drinou. Pretože, paradoxne, pôvodné sú tu snáď len kamene.

Centrálny park sa zrodil v hlavách bohatých a zo začiatku slúžil najmä im. Navyše sa v tom čase nachádzal mimo centra New Yorku, takže bol skôr dosiahnuteľný v kočiari či na koni. Obyčajní plebejci sa pešo do parku často ani nedostali. Prístup sa zdemokratizoval až s rozširujúcim sa veľkomestom a s dosiahnuteľnosťou hromadnej dopravy. Na prelome storočia sa park stal miestom, kde sa spoločenské rozdiely zmazávali.

S 20. storočím prišli zmeny. Okrem tradičných koncertov a divadelných predstavení sa k slovu významne tlačilo športovanie všetkého druhu. Centrálny park sa dočkal prvého ihriska v roku 1926.

Skutočne masovou záležitosťou sa stal park v 60. a 70. rokoch. Odniesli si to lavičky, sochy, ale aj cesty a trávniky, ktoré boli zrazu plné odpadkov. Masovosť a ekonomická kríza park priviedli takmer k úpadku a po zotmení sa doň neodporúčalo vkročiť.

Dnes je to už lepšie. Mesto, no hlavne súkromní darcovia dali v posledných 20 rokoch na park 300 miliónov dolárov a svoj park zachránili.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní