Centrálny park

Vydané 22. 7. 2003 o 0:00 Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk

FOTO – ČTK

Postaviť obrovský park uprostred Manhattanu bol v polovici 19. storočia poriadny luxus a súčasne nápad hodný vizionára. Amerika pred 150 rokmi sa na nedostatok zelene a divokej prírody určite sťažovať nemohla. Napriek tomu sa mesto New York rozhodlo postaviť prvý park v Spojených štátoch. Založili ho 21. júla 1853 - pred 150 rokmi.

Myšlienka vytvoriť podľa európskeho vzoru park nebola ani nová a ani nepochádzala z New Yorku. Zelené plochy tu však citeľne chýbali, pretože plán mesta, ktorý navrhli v roku 1811, s nimi vôbec nepočítal. Prírodný cintorín Greenwood v Brooklyne z roku 1838 na aktívny oddych lepšie situovaných Newyoračnov nestačil, a tak na radu skupiny bohatých obchodníkov nakoniec starosta Ambrose Kingsland v roku 1851 odporučil založiť park „hodný mesta“.

Skoro tri roky trvali salónne diskusie a podnikali sa kroky na výber miesta. „Dajte nám park, či v centre, alebo na okraji, tu alebo tam, kdekoľvek…, naozajstný park, veľký park,“ volal zúfalo denník Commercial Advertiser v lete 1853. Iní navrhovali, aby sa vybudovalo hneď niekoľko menších.

Niekoľko ďalších rokov potom zabralo vyvlastňovanie a odškodňovanie majiteľov a nájomcov, ktorí na močaristom a skalnatom kúsku zeme (mimochodom stále väčšom ako napríklad Monako) s pôvodnou rozlohou necelých 315 hektárov žili a hospodárili.

Víťazný projekt (z 33 návrhov) z verejnej súťaže na jar 1858 bol spoločným dielom architektov Calverta Vauxa a Frederica Lawa Olmsteda. Obidvaja si dali za cieľ vybudovať prírodný park v duchu anglickej romantickej tradície, ktorý by bol podľa Olmsteda „oázou v púšti tehál a malty“, akú už vtedy z ich pohľadu New Yorku predstavoval.

Pod Olmstedom pracovali „tisícky prisťahovalcov desať hodín denne za mzdu jeden až jeden a pol dolára“. Výsledok - lúky, lesy, alej s promenádou, jazierka aj skalnaté útesy, to všetko pretkané cestami - bol dokonalou ilúziou nedotknutej prírody vykúpený veľkou drinou. Pretože, paradoxne, pôvodné sú tu snáď len kamene.

Centrálny park sa zrodil v hlavách bohatých a zo začiatku slúžil najmä im. Navyše sa v tom čase nachádzal mimo centra New Yorku, takže bol skôr dosiahnuteľný v kočiari či na koni. Obyčajní plebejci sa pešo do parku často ani nedostali. Prístup sa zdemokratizoval až s rozširujúcim sa veľkomestom a s dosiahnuteľnosťou hromadnej dopravy. Na prelome storočia sa park stal miestom, kde sa spoločenské rozdiely zmazávali.

S 20. storočím prišli zmeny. Okrem tradičných koncertov a divadelných predstavení sa k slovu významne tlačilo športovanie všetkého druhu. Centrálny park sa dočkal prvého ihriska v roku 1926.

Skutočne masovou záležitosťou sa stal park v 60. a 70. rokoch. Odniesli si to lavičky, sochy, ale aj cesty a trávniky, ktoré boli zrazu plné odpadkov. Masovosť a ekonomická kríza park priviedli takmer k úpadku a po zotmení sa doň neodporúčalo vkročiť.

Dnes je to už lepšie. Mesto, no hlavne súkromní darcovia dali v posledných 20 rokoch na park 300 miliónov dolárov a svoj park zachránili.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

Spoplatnený obsahCirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.

Politici, ktorým zrušia stranu, nebudú môcť ďalej pôsobiť

V zahraničí zákaz znamenal pre niektorých ľudí politický koniec.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní