Duncanová Isadora

Vydané 27. 5. 2003 o 0:00 Autor: ZUZANA OČENÁŠOVÁ

FOTO – ARCHÍV

Tanečnica Isadora Duncanová sa zhlboka nadýchla - a vyzula sa. Americká spoločnosť na prelome 19. a 20. storočia zdúpnela. To bol len začiatok. Vybrala sponky z vlasov, odhodila brokátový kostým, navliekla na seba voľné háby a vyhlásila, že tanec, dovtedy radený medzi brakové formy umenia, je rovnako posvätný ako hudba či maliarstvo. A kým ctihodní občania híkali, povyhadzovala z javiska bombastické kulisy a milo ich vyzvala, aby svoje oči zamerali výlučne na tanec. Dámam s pávími perami a básnikom s plnými ústami kvetnatých slov povedala: „Veci sú také, aké sú,“ a založila školu pre chudobné deti. Matka moderného tanca Isadora Duncanová sa narodila 27. mája 1878 - pred 125 rokmi.

Narodila sa v dome Jozefa Duncana, básnika a skrachovaného pokladníka v banke, a viktoriánskej pani Duncanovej, ženy so železnými princípmi. Keď sa zasnívaný Jozef zamiloval do miestnej práčky, pani Duncanová sa s ním okamžite rozviedla.

Pre jej deti to znamenalo ešte väčšiu materiálnu núdzu a stále počúvanie odstrašujúcich historiek o ich vlastnom otcovi, ktorý v nich bezpečne zakorenil odpor k manželstvu. Ich zásadová mama im zaháňala hlad prednesmi poézie.

Keď pani Duncanová uverila v talent svojej dcéry, predala rodinné šperky, kúpila lístky na vlak a vypravila rodinu na americký stredozápad.

Začiatky v chicagských kabaretoch boli rozpačité. Čudná dievčinka vo voľnej tóge sa zmietala medzi pivovými pohármi a vyvolávala v štamgastoch skôr rušivé pocity.

Jedného dňa sa do baru zatúlal aj unavený divadelný producent Augustin Daly. Keď zdvihol oči od svojho drinku, uvidel niečo celkom iné ako jeho šomrajúci kumpáni. Rozpoznal zjav a mladá Duncanová dostala prvý pohybový štek v Sne noci svätojánskej.

Čoskoro sa dostala na veľké javiská v New Yorku, ale nebola spokojná. Rodina zdvihla kotvy a vybrala sa do Londýna.

Ani Londýnčania sa nijako neponáhľali padnúť Isadore k nohám. Raz sa s poloprázdnymi žalúdkami vybrali s bratom do kensingtonských záhrad. Keď zapadlo slnko, urobili si večierok a lietali po trávniku. Hýbali sa a tancovali.

V tú noc sa do parku zatúlala aj herečka Patrick Campbellová, idol londýnskych divadiel. Pri pohľade na osamelý tanec v polotme vystúpila s dramatickým výrazom na tvári z tieňa a pozvala ich na večierok londýnskej smotánky.

Isadorine dni nabrali tempo. Dostavilo sa prvé veľké turné po Európe a s ním úspech. Isadora v sebe potvrdila svoju schopnosť vzbudzovať zbožňovanie.

Rýchlo však znovu znepokojnela a vybrala sa so skupinou mladých gréckych chlapcov do Grécka, kde vystupovali po dedinách, bosí, pod holým nebom. Asi po roku sa vrátila do pohodlia západnej Európy. Nevydržala však dlho.

V roku 1904 založila v nemeckom Grunewalde školu a naplnila ju deťmi z chudobných štvrtí a potom založila dve ďalšie v Rusku a Paríži. Čím boli školy plnšie, tým prázdnejšia bola jej peňaženka. To ju nútilo znovu a znovu vyrážať na turné.

Isadora neznášala obmedzenia. Stále hľadala a skúšala niečo nové a vo veľkom vystupovala. Vďaka tomu neskončila ako neznáma ezoterička a o jej prelomovom diele na poli tanca sa mohol dozvedieť svet.

Objavila solar plexus - miesto pod srdcom, kde sa stretávajú rebrá. Trup dovtedy v javiskových formách tanca bol len nato, aby pri pohybe stuhol na kosť a podopieral hnáty. Isadora ním začala hýbať.

Skúmala, ako tancujú ľudia na zábavách, čo je to skákanie a čo prirodzená chôdza.

„Strávila som v sále dni a noci a hľadala som tanec, ktorý by mohol byť božským výrazom ľudskej duše preneseným cez médium pohybu tela. Hodiny som len ticho stála s rukami prekríženými na hrudi, chrániac svoj solar plexus. Skúšala som nájsť ústredný prameň pohybu, ten motor, z ktorého vychádza pohyb,“ napísala o svojom výskume.

Samej sa jej nekráčalo ľahko. Manželstvo nazvala okovami. Z dvoch mileneckých vzťahov jej ostali deti Deidre a Patrick. V roku 1913 sa prevrhol člnok, v ktorom sedeli so svojimi guvernantkami a obe sa utopili v rieke Seine. Isadora prestala tancovať.

Z nehybnosti ju odkliali až deti chudákov z grunwaldskej školy. Šesť z nich adoptovala a založila si tanečnú skupinu.

Štrnásteho septembra 1927 diva zahynula vo svojom automobile na pobreží francúzskej riviéry. Zabil ju jej éterický závoj - zamotal sa do kolesa športovej bugatky.

Hlavné správy

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Informovala o tom stránka Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Spoplatnený obsahSpievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

Spoplatnený obsahBuďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.

Danko mení mediálny tím, končí jeho hovorkyňa

Predseda parlamentu dôvod odchodu Kliskej nechcel komentovať.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní