Prvú polovicu svojho života brala vojnu ako spoločenský fakt. Druhú polovicu svojho bytia venovala enormnú energiu tomu, aby tento fakt zmenila. A predsa sedem dní po jej smrti vypukla 1. svetová vojna. Bola sekretárkou a priateľkou Alfreda Nobela i prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za mier. Spisovateľka a pacifistka Bertha von Suttnerová sa narodila pred 160 rokmi, 9. júna 1843.
Narodila sa v Prahe ako Bertha Felicie Sophie grófka Kinská. Bola urodzená po svojom otcovi, významnom českom šľachticovi Františkovi Kinskom, a krásna po svojej neurodzenej matke Sophii. Otec jej zomrel ešte pred narodením a matka príliš rada navštevovala kasína. Z Berthy sa tak stala krásna a urodzená šľachtičná, ale príliš chudobná na dobrý vydaj.
Keď mala 30 rokov, začala sa živiť ako guvernantka štyroch dcér viedenského aristokrata - baróna Carla von Suttnera. Netrvalo ani dva roky a barónka Suttnerová úporne rozmýšľala, ako sa mladej Berthy zbaviť.
Barónka Suttnerová sedela jedného dňa vo svojom paláci vo Viedni a čítala noviny. Nevenovala im však veľkú pozornosť, pretože rozmýšľala o svojom najmladšom synovi Arthurovi. Ten sa celkom bez rozmýšľania zamiloval do guvernantky Berthy. Krásnej a vzdelanej, ale aj chudobnej a ešte aj o sedem rokov staršej.
V tej chvíli padol barónkin zrak na inzerát v novinách: „Zámožný a kultivovaný pán žijúci v Paríži hľadá dámu zrelého veku ovládajúcu tri jazyky na prácu sekretárky a vedenie môjho domu.“
Barónka ožila. Bertha je kvalifikovaná, hovorí po anglicky, francúzsky a po taliansky a Paríž je ďaleko. Inzerát okamžite ukázala Berthe a dala jej najavo, že u nich viac pre ňu nie je miesto. Bertha poslušne odpísala a miesto nakoniec dostala. Rozlúčka s Arthurom vraj bola veľmi bolestná.
V Paríži ju už čakal nový zamestnávateľ - jeden z najbohatších priemyselníkov tých čias a vynálezca dynamitu Alfred Nobel. Berthou bol unesený: „Sekretárka, ktorá ovláda tri svetové jazyky a vie písať na remingtonke, to je zázrak,“ rozplýval sa. Vzájomné sympatie by boli možno prerástli do hlbokého vzťahu, keby sa na scéne nezjavil Arthur.
Nasledovala tajná svadba a vydedený mladý pár odcestoval na Kaukaz, do dnešného Gruzínska, kde prežil desať ťažkých rokov. Tu sa tiež mladá pani Suttnerová zoznámila s vojnou osobne. Počas rusko-tureckej vojny pracovala spolu s manželom v lazaretoch.
Nikdy si neprestala s Nobelom písať. A keď sa z Kaukazu vrátili, navštívila Nobela v Paríži opäť. Kým na Kaukaze mohla Bertha o kritikoch vojny iba čítať, vtedy v Paríži v roku 1887 sa prvýkrát dozvedela, že existuje aj niečo také ako mierové hnutie, pre ktoré by mohla pracovať. Rozhodla sa bez váhania.
O rok neskôr jej niekoľko vydavateľstiev odmietlo zverejniť román Die Waffen nieder! (Zložte zbrane!). Vyšiel o rok neskôr, ale v malom náklade. Román, ktorého hrdinka prežívala všetky hrôzy vojny 19. storočia, bol na svoju dobu veľmi autentický a okamžite získal ohlas. Zakrátko už vyšiel vo veľkom náklade a preložili ho do 12 jazykov. Svoju autorku vyniesol do čela mierového hnutia, čo bola pre ženu v tom čase dvojnásobná pocta.
Všetok svoj čas a energiu venovala Bertha písaniu protivojnových štúdií, stretávala sa s ľuďmi, ktorí vojnu spoznali na vlastnej koži. Prednášala a sama organizovala kongresy. Diplomaciu považovala za silnú zbraň. Takú silnú, že by mohla odvrátiť aj vojnu. A keď jej v roku 1902 zomrel manžel, vrhla sa do práce ešte odhodlanejšie.
Bola to korešpondencia s Berthou, ktorá napokon Nobela inšpirovala zmeniť v roku 1895 svoj testament. V ňom sa Nobel rozhodol venovať úroky zo svojho majetku tým, ktorí „preukážu ľudstvu najväčší prospech“. A kandidáta na cenu za zásluhy za mier už mal - bola to Bertha von Suttnerová.
Najprestížnejšie ocenenie dostala až šesť rokov po Nobelovej smrti ako vôbec prvá žena.
Úporne bojovala ďalej, aby svet uchránila pred blížiacou sa katastrofou. Ešte ako 71-ročná pripravovala 21. mierový kongres, ktorý mal byť v septembri vo Viedni. Nebol. Bertha von Suttnerová prehrala boj s rakovinou a svet prehral boj o mier. Sedem dní po jej smrti zavraždili v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského trónu. Začala sa 1. svetová vojna.
