Pád tunguzského meteoritu

Vydané 2. 7. 2003 o 0:00 Autor: LUCIA JAVŮRKOVÁ

FOTO – ARCHÍV

„Sedel som pred domom a len tak som sledoval horizont. Odrazu severnú oblohu čosi preťalo na dve polovice a chvíľu bola celá zahalená v plameňoch. Pocítil som teplo, akoby mi vzbĺkla košeľa a potom ma odhodilo asi dvadsať stôp od domu, a stratil som vedomie,“ popisoval jeden z očitých svedkov chvíľu, keď do zemskej atmosféry prenikol najväčší meteorit za celé stáročia ľudských pozorovaní týchto astronomických úkazov. „Nasledovali zvuky podobné nepretržitej kanonáde. Zem sa triasla, zdalo sa, že z oblohy padajú milióny kameňov.“ Muž bol spolu s ďalšími v osudnej chvíli pred 95 rokmi, skoro ráno 30. júna 1908, v sibírskej dedine Vanavara len 60 kilometrov od epicentra katastrofy.

Na presnosti však nestrácali ani popisy svedkov zo 400 kilometrov vzdialeného mesta Kirensk. Videli meteorit ako „ohnivú guľu“ či „letiacu hviezdu“, ktorá po sebe po dotyku s atmosférou zanechala „oblak dymu a prachu“.

Najbližší svedkovia boli podľa všetkého pastieri spiaci v chatrčiach vo vzdialenosti len pätnásť kilometrov od úkazu. Práve na tomto mieste zahynul jediný človek, ktorého možno označiť za obeť pádu meteoritu. Nešťastného pastiera tlaková vlna vymrštila do korún neďalekého stromu, na následky zranení onedlho zomrel.

Citlivé prístroje zachytili seizmické vibrácie dokonca viac než 1000 kilometrov od miesta výbuchu, dokonca až v strednej Európe. Po celý zvyšok dňa okolitých obyvateľov prekvapovali najrôznejšie prekvapivé javy - následky tejto hrôzostrašnej udalosti. Nad oblasťou sa tesne po výbuchu prehnala magnetická búrka, ktorá trvala tri a pol hodiny a obloha tej noci žiarila takým výrazným svetlom, že ľudia nemohli zaspať, zato mohli aj bez umelého svetla čítať o polnoci noviny.

Tieto záhadné udalosti a fakt, že sa nepodarilo nájsť kráter, ktorý by dosvedčil dopad meteoritu, vyvolali v tom čase vášnivé diskusie o tom, čo sa to vlastne nad Sibírou prihodilo.

Medzi početnými vedeckými aj nevedeckými teóriami nechýbala spojitosť s mimozemskými civilizáciami, seriózne sa zvažovala aj teória o čiernej diere, ktorá preletela Zemou - vstúpila do nej na Sibíri, aby ju následne opustila na druhej strane - cez Atlantický oceán.

Moderní vedci podľa dráhy letu objektu usúdili, že by mohlo ísť o úlomok kométy, ktorý explodoval v atmosfére, a preto nemohol vytvoriť typický kráter.

Podľa miesta výbuchu nad sibírskou riekou Podkamennaja Tunguzka dostal objekt meno Tunguzský meteorit alebo Tunguzská kométa.

Táto oblasť je súčasťou Tunguzskej národnej rezervácie a dodnes ponúka pohľad na obhorené stromy vyvrátené koreňmi smerom k miestu explózie. Tiché svedectvo jedinečnej udalosti do oblasti láka ročne mnoho zvedavcov i odborníkov, a stáva sa z neho vyhľadávaná atrakcia pre milovníkov sci-fi.

Na rozdiel od fiktívnych teórií však táto udalosť vyvoláva aj jednu veľmi reálnu otázku; čo by sa stalo, ak by takýto objekt vybuchol nad oblasťou obývanou miliónmi ľudí?

V uplynulých dňoch našli na Sibíri kráter po meteorite, ktorý sem dopadol vlani. Jeho rozsah bol taký, že pri dopade na Londýn by zrejme z britskej metropoly veľa nezostalo. Ťažko si vôbec predstaviť, čo by bolo, ak by sa tunguzská katastrofa odohrala napríklad nad Londýnom.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahVeľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní