Zavedenie brannej povinnosti v USA

Vydané 9. 7. 2003 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN

FOTO – ARCHÍV

„Nemáme dosť mužov,“ hlásil ešte na samom začiatku americkej občianskej vojny generál Irvin McDowell prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi. Ten nezavahál ani chvíľu. Jednoducho vyzval členské a lojálne štáty Únie, aby dodali 75-tisíc členov domobrany. Lenže muži umierali ako na bežiacom páse. Prezidentovi nezostalo nič iné, len navrhnúť Kongresu, aby prijal zákon o povinných odvodoch. Vojna si vyžiadala vyhlásenie brannej povinnosti. Prvý raz mladí Američania nastúpili povinne do zbrane v júli 1863 - pred 140 rokmi.

Rozbuškou vzplanutia občianskej vojny boli najmä odlišné postoje k otroctvu. Kým väčšina na Severe odvážne podporovala program jeho zrušenia, vplyvní muži južanských štátov sa odmietli takejto politike podriadiť.

Spor sa vyhrotil v čase prezidentských volieb, z ktorých vyšiel víťazne Abraham Lincoln. Po voľbách sa už nedal vyriešiť diplomaticky. Južanské štáty hrozili odtrhnutím od Únie.

Koncom decembra 1860 členovia Kongresu štátu Južnej Karolíny prijali na zjazde výnos o odtrhnutí od Únie. O mesiac neskôr vystúpilo z Únie ďalších šesť štátov. Zástupcovia siedmich štátov potom na zjazde v alabamskom Montgomory prijali dočasnú ústavu konfederovaných štátov amerických. O pár dní neskôr zvolili aj prezidenta. Stal sa ním Jefferson Davis. Amerika mala dvoch prezidentov. Devätnásteho apríla 1861 vyhlásil Lincoln blokádu južných prístavov, a tým podľa neskoršieho výnosu Najvyššieho súdu už iba skutkovo potvrdil platnosť vojnového stavu.

Po vojensko-technickej stránke išlo už v podstate o moderný boj a vojaci priveľmi neumierali v bajonetových súbojoch muža proti mužovi. Ostreľovali sa delami a prvý raz použili aj predchodcu guľometu. Napriek tomu boli straty veľmi veľké.

Dobrovoľníkov začalo ubúdať. Potreba povinného povolávania mužov na bojiská sa preto logicky dostala na program dňa. Inšpirácia pochádzala od Angličanov a Francúzov.

Aj keď sa oficiálne za začiatok povinných odvodov uvádza v kalendári rok 1863, išlo o odvody Severu. Ale povinné odvody zaviedla ako prvá Konfederácia. Už 16. apríla 1862 museli všetci muži vo veku medzi 18. a 35. rokom nastúpiť povinnú trojročnú službu. Čoskoro ani to nestačilo. Vojna si žiadala novú živú silu. A tak nový zákon rozšíril vojnovú povinnosť od 17 rokov až po päťdesiatku.

Povinné odvody sa však nezaobišli bez výnimiek. Vojne sa dalo vyhnúť dvoma spôsobmi: dodaním náhradníka, ktorý nebol v odvodovom veku, alebo zaplatením sumy päťsto dolárov! Výnimku mohli získať aj muži, ktorí mali kľúčové pozície v civilnom živote.

S výnimkami sa napokon roztrhlo vrece. Keď sa z vojny mohli uliať aj plantážnici, ktorí vlastnili 20 a viac otrokov, na Juhu vypukli vzbury. Bolo zrejmé, že ide vlastne o vojnu „bohatých vybojovanú chudákmi“.

Sever zaviedol odvody až o rok neskôr. A podobne ako na Juhu, aj tam mali výnimky. Išlo zasa o náhradníkov či o zaplatenie najskôr sto, neskôr tristo dolárov. Z odvodov sa tak stávala divadelná fraška. Na ilustráciu možno uviesť, že napríklad armáda Severu získala odvodmi iba 46-tisíc vojakov a až 116-tisíc náhradníkov, ktorí však neboli v odvodovom veku.

Počas vojny však z iniciatívy Lincolna zrušili otroctvo, a tak sa do armád Severu doslova hrnuli už slobodní černosi. V záverečnej etape občianskej vojny tvorili černosi desať percent bojovej sily Severu.

Po vojne, keď Sever nad Juhom zvíťazil, sa povinné odvody zrušili. Nová armáda nových a jednotných USA sa budovala na zásade dobrovoľnosti a profesionality. Tento stav vydržal až do roku 1941, keď Japonci zaútočili na Pearl Harbor.

Po druhej svetovej vojne sa s odvodmi znovu prestalo. Nie však nadlho. Keď vypukla vojna vo Vietname, mladí muži začali znovu dostávať povolávacie rozkazy. Keď však odpor proti pokračovaniu vietnamskej akcie ustavične narastal, prezident Richard Nixon povinnú vojenskú službu zrušil.

Naposledy sa o jej opätovné zavedenie iba nedávno pred útokom na Irak usiloval v Kongrese demokratický kongresman Charles Rangel. Jeho návrh neprešiel.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSpievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Spoplatnený obsahUgandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní