Moulin alias Max

Vydané 10. 7. 2003 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN ml.

FOTO - ARCHÍV

Najslávnejší francúzsky odbojár sa narodil v roku 1899 v juhofrancúzskom meste Beziers. To je známe svojimi stredovekými kacírskymi tradíciami. Možno aj rebelantská mentalita jeho predkov spôsobila, že sa postavil počas druhej svetovej vojny na odpor voči nemeckým okupantom. Od jeho tragickej smrti v roku 1943 uplynulo práve šesťdesiat rokov.

Moulina prezývali najskôr REX, čo po latinsky znamená kráľ, preslávilo ho však až meno MAX. Nezdalo sa, že by ho niečo predurčovalo, aby zohral kľúčovú úlohu v protinemeckom „Résistance“. Nič, okrem jeho vernosti ideálom Republiky a slobody.

Vyrástol v rodine miestnej inteligencie, ktorá mu odmalička vštepovala úctu k francúzskym filozofickým ideálom rovnosti, slobody a bratstva. Po skvelých štúdiách práva sa stal prefektom vo viacerých francúzskych mestách a departamentoch. Pokojný život člena elitnej štátnej buržoázie by ho celkom určite doviedol na vysoký post v Paríži odkiaľ by s pocitom naplneného života odišiel do dôchodku.

V roku 1939 sa stal prefektom stredofrancúzskeho departamentu Eure et Loir so sídlom v historickom Chartres. O rok neskôr vstupuje Nemecko do Paríža a Hitler snívajúci o obnovení Franskej ríše si s nadšením osobne prezerá Elizejské polia. Zvyšky francúzskej armády sa preplavia cez normandský Danquerk do Británie.

Krajina je po niekoľkotýždňovej ofenzíve na kolenách. Maršal Pétain vytvoril so súhlasom Berlína v juhofrancúzskom Vichy kolaborantstkú vládu a kúsok krajiny, čo mu Hitler nechal, nazval pyšne la France libre - Slobodné Francúzsko.

Väčšina francúzskych vlastencov, frustrovaná potupnou porážkou, sa snaží dostať cez Nemcami strážený kanál La Manche do Británie, kde sa od prvých chvíľ vojny organizoval pod vedením generála De Gaulla protinacistický odpor.

Jean Moulin sa pridal k myšlienke aktívneho odporu okamžite po obsadení Paríža. V oficiálnych letákoch prefektúry najskôr vyzýval na otvorený boj proti okupantom. Neskôr sa ako vojak v zálohe snažil pridať k ozbrojeným skupinám. Vláda vo Vichy ho však prinútila, aby vykonával svoju prácu v Chartes. Žiadali od neho, aby falošne obvinil afrických robotníkov zo zabíjania miestnej populácie. Jemný a kultivovaný Moulin sa vtedy pokúsil o samovraždu. O miesto prefekta napokon po tlaku kolaborantstkej vlády prišiel.

V 1941 mu pastieri pomohli dostať sa cez Pyreneje do Španielska, odkiaľ pokračoval do Portugalska. Mieril do Veľkej Británie. Po príchode do Londýna sa okamžite pridal ku generálovi de Gaullovi. Spolu s ostatnými vysokými dôstojníkmi a úradníkmi v exile organizovali domáci odpor a tlačili na spojencov, aby urýchlili ofenzívu.

V prvý letný deň roku 1943 sa ako najvyšší emisár de Gaulla vracia za pomoci Britov do Francúzska. Za úlohu má zjednotiť viaceré frakcie odboja a urýchlene nájsť náhradu za zatknutého veliteľa tajnej armády Delestrainta. Stretnutie s miestnymi veliteľmi je naplánované v dedine Caluire neďaleko Lyonu.

Počas porady, kde sa diskutovalo o pripravovanom vylodení spojencov, vtrhli do domu členovia vichyckej milície a nemecké Gestapo. Našiel sa ktosi, kto odbojárov udal. Max sa dostal do rúk Klausa Barbieho - lyonského mäsiara. Jeho ľudia mučili Moulina tri dní najskôr v lyonskom väzení, odkiaľ ho previezli do Paríža. Keď sa ani po ďalších dňoch brutálneho mučenia nepodarilo Gestapu o Moulinovej misii nič zistiť, Berlín si vyžiadal jeho transport do Nemecka.

Moulin cestoval do Nemecka v špeciálnom vlaku s dobitou tvárou. Nacistickí psychopati ju prerobili na nepoznanie. Počas deportácie napokon zomrel. Jeho dobité telo sa vracia cez Méty do Paríža, kde ho najbližší pochovali v prítomnosti tajných vodcov odporu na slávnom cintoríne Pere Lachaise.

Po vojne sa stal martýrom slobodného Francúzka. Generál de Gaulle dal jeho telesné pozostatky previezť v roku 1964 počas osláv oslobodenia na parížsky Pantheon - miesto posledného odpočinku titánov francúzskej civilizácie. Moulin sa stal pre celé generácie Francúzov stelesnením nekomunistickej a demokratickej partizánskej vojny voči nemeckým okupantom. Jeho prezývka Max dodávala nádej všetkým, čo sa hanbili za nedôstojný režim z Vichy posielajúci na smrť francúzskych židov a odbojárov.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrávnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov, iní zostali kolegami naďalej.

Kontinuita: Mečiar skončil, jeho duchovia ostávajú

Éra HZDS sa skončila, jej nositelia sú však stále tu.

Spoplatnený obsahDobyli aj Rusko. Dnes si môžu dať pohov

Dave Gahan má 50 a je čistý. To poznamenalo nový Depeche Mode.

Výrobcovia energií neuspeli, aj tak hrozia štátu žalobami

Ústavný súd zamietol sťažnosť poslancov.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní