Schuman Robert

Vydané 5. 9. 2003 o 0:00 Autor: MARIAN MAJER

FOTO – ČTK

Robert Schuman zmenil chod Európy. Zmieril, čo sa zdalo nezmieriteľné. Vďaka jeho plánu našli Francúzi a Nemci opäť spoločnú reč. Návrh na utvorenie organizácie, ktorá by spravovala francúzske a nemecké zdroje uhlia a ocele a vytvorila spoločný trh týchto produktov, ktorému už neskôr nikto nepovedal inak ako Schumanov plán, pretrhol dlhoročné nepriateľstvo susedov. Keďže ním položil prazáklad dnešnej Európskej únie, právom ho označujú za otca Európy. Od smrti francúzskeho štátnika a vtedajšieho ministra zahraničných vecí uplynulo včera 40 rokov.

Do politiky vstúpil nečakane, podľa vlastných slov väčšmi z prinútenia ako slobodne. „Nie sú to ambície, ktoré ma vedú,“ napísal svojmu bratrancovi, keď v roku 1919 prijal kandidatúru Ľudovej republikánskej únie. Voľby boli pre neho úspešné, prvýkrát zasadol do poslaneckých lavíc. V nasledujúcich rokoch vystriedal viacero strán, zostával však kresťanským demokratom so silným zmyslom pre republiku.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny a obsadení Paríža Nemcami sa stal tajomníkom vo vláde maršala Pétaina. A hoci okamžite po presťahovaní kabinetu do Vichy podal demisiu a odišiel späť do Lotrinska, po vojne ho pokladali za kolaboranta. A to i napriek tomu, že po uväznení gestapom (ako prvý francúzsky poslanec) jedného dňa v roku 1942 ušiel a neskôr sa pripojil k hnutiu odporu.

Zákon o zákaze účasti vo vláde kolaborantom bol však nekompromisný. Znamenal stop v ďalšej Schumanovej politickej kariére. Napriek tomu ho mladí zakladajúci členovia Ľudového republikánskeho hnutia požiadali o účasť vo voľbách. Aby to bolo možné, musel zakročiť generál de Gaulle.

V prvej povojnovej vláde sa stal najprv ministrom financií, neskôr i predsedom vlády. No až v kresle ministra zahraničných vecí dosiahol to, o čom roky sníval. Myšlienka zjednotenej Európy vŕtala Schumanovi v hlave desaťročia.

V roku 1884 sa narodil na predmestí Luxemburgu, kde strávil i prvé roky života. Napriek tomu k Luxembursku necítil vlastenecké ani občianske puto. Tieto pocity patrili krajine jeho otca, teda Lotrinsku, tradične patriacemu Francúzsku. Keďže však Frankfurtský mier z roku 1871 uzatvárajúci kapitolu prusko-francúzskej vojny priznal túto oblasť nemeckej ríši, za Francúza sa mohol hlásiť až po roku 1918, keď sa Lotrinsko po prvej svetovej vojne vrátilo do francúzskych rúk.

Práve územné presuny v Schumanovi posilnili presvedčenie, že rozdrobenie Európy je anachronizmom a nezmyslom. Presadzoval preto víziu jednoty, hoci v tom čase bolo vo Francúzsku mimoriadne ťažké mať vôbec nejakú víziu. Netušil však - a tým sa netajil - či sa niekedy splní.

Keď mu teda Jean Monnet, vysoký úradník francúzskeho komisariátu pre plánovanie, predložil v apríli 1950 predbežný návrh neskoršej deklarácie, siahol po ňom s nevídaným odhodlaním. Možnosť presadenia jeho ideálov sa priblížila.

Bol ochotný urobiť všetko pre to, aby plán, ktorému veril a bol ním nadšený, dotiahol do konca. V procese zrodu Deklarácie stále manévroval, používal lesť, tajnosti, stratégiu vykrúcania a výhovoriek. Ešte 3. mája, keď sa jej pôvodný text dostal prvý raz na pôdu kabinetu, predstieral, že ide o bezvýznamný projekt. Postaral sa o to, aby ho zaradili ako posledný bod programu, keď už myšlienky zúčastnených boli všade inde, len nie v rokovacej miestnosti. Kabinet s ním súhlasil a posunul na dopracovanie.

Pred Schumanom a jeho spolupracovníkmi bolo šesť hektických dní. Desiateho mája ho totiž čakala schôdzka s americkým štátnym tajomníkom Deanom Achesonom, ktorému pred časom sľúbil, že mu do tohto dátumu predostrie plán reintegrácie Nemecka do rodiny slobodných národov.

Počas necelého týždňa sa mu podarilo získať na stranu plánu kľúčových ministrov, zvyšok kabinetu, netušiac, čo deklarácia spôsobí, neprotestoval.

Deviateho mája 1950 mohol Schuman napoludnie predstúpiť pred 300 novinárov a slávnostne im prečítať jej text. Vtedy už vedel, že s ním súhlasí aj nemecká strana. Kancelár Konrad Adenauer mu ešte pred vystúpením vo vláde návrh „srdečne“ schválil.

Deklarácia sa stala základom integrácie šiestich štátov, ktoré o dva roky podpísali dokument o vzniku Európskeho spoločenstva o uhlí a oceli. Jeho neskorším prepojením s Euratomom a Európskym hospodárstvom vznikla Európska únia, ako ju poznáme dnes.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPo kríze pokračujeme

Trauma Dankovi ale prospeje, viac bude počítať vlastné limity a „žetóny“, ktorými disponuje.

Spoplatnený obsahAk si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní