Zostrelenie kórejského lietadla

Vydané 3. 9. 2003 o 0:00 Autor: (čtk/dpa)

FOTO – ARCHÍV

„Cieľ je zničený,“ odvysielal sovietsky bojový pilot Gennadij Osipovič ráno 1. septembra 1983 správu o splnení svojej úlohy. Rakety odpálené z jeho stíhačky Suchoj-15TM však nezasiahli žiadne nepriateľské špionážne lietadlo, ale civilné prúdové lietadlo spoločnosti Korean Airlines. Tajomstvami opradený „Smrtiaci let KAL 007“ (tak znie názov istého filmu) pred 20 rokmi sa stal jedným z najťažších incidentov studenej vojny. Kto mohol vtedy tušiť, že Sovietsky zväz sa už o niekoľko rokov zrúti?

Boening 747 s 269 ľuďmi na palube sa po zásahu zrútil do mora pri brehoch sovietskeho ostrova Sachalin. Dodnes sa nepodarilo objasniť, ako sa mohol juhokórejský stroj dostať na dvojhodinový pomýlený let krížom cez sovietsky vzdušný priestor. Jasné je len to, že sa 269 ľudí stalo obeťou strachu zo špionáže vládnucej medzi Východom a Západom.

Počas niekoľko desiatok rokov trvajúcej studenej vojny bol rok 1983 tým posledným drsno mrazivým, kým v roku 1985 nastalo topenie uvoľňujúce napätie. Sovietsky zväz sa trápil pod vládou prestarnutých generálnych tajomníkov neschopných skutočne viesť krajinu, ktorá už stále jasnejšie prehrávala svoj boj so Spojenými štátmi.

Po Leonidovi Brežnevovi nastúpil do Kremľa v novembri 1982 chorľavý bývalý šéf tajnej služby Jurij Andropov. Sovietski vojaci bojovali štvrtý rok v Afganistane. V Poľsku bolo v júli 1983 zrušené stanné právo, situácia však zostávala dva a pol roka po rozbití odborového hnutia Solidarita naďalej napätá. Americký prezident Ronald Reagan označil v apríli Sovietsky zväz za „ríšu zla“. V októbri vyslal americké vojenské námorníctvo, aby zvrhlo ľavicovo orientovanú vládu na malom karibskom ostrove Grenada. V Nemecku rozmiestnilo NATO napriek veľkému odporu mierových hnutí prvé rakety Pershing 2.

Let KAL 007 z New Yorku mal pristáť v juhokórejskom Soule. Po medzipristátí v Anchorage na Aljaške však posádka kapitána Chun Byung-ina naviedla stroj na kurz odchýlený na severozápad. A tak sa Boening dostal cez polostrov Kamčatka prešpikovaný sovietskymi vojenskými základňami, preletel Ochotské more a nakoniec vojensky rovnako významný ostrov Sachalin. Ani jedno slovo z vtedy zaznamenaného rádiového spojenia nenaznačuje, že by si posádka svoj omyl všimla.

Sovietska protiletecká obrana vyslala dvakrát letku stíhačiek. Nakoniec dostal major Osipovič rozkaz zničiť záhadné lietadlo – zhruba 90 sekúnd pred tým, než by bolo dosiahlo japonský vzdušný priestor.

Reagan odsúdil zostrelenie lietadla ako „barbarský čin“. V Južnej Kórei demonštrovali desaťtisíce ľudí. Moskva sa usilovala ospravedlniť zostrelenie civilného lietadla tým, že sa neosvetlený vzdušný narušiteľ nachádzal na špionážnom lete. Až dlhé roky po nešťastí pilot Osipovič v jednom rozhovore priznal, že zostrelený Boeing letel so zapnutými pozičnými svetlami.

Politický ohlas incidentu sa však aj napriek napätej situácii vo svete a navzdory vysokému počtu obetí udržal v medziach a neskončil sa ďalším vyostrením. Spojené štáty nechceli ohroziť dôležité dohody so Sovietskym zväzom.

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) zhromaždila vo svojej záverečnej správe z roku 1993 niekoľko dôvodov, prečo prišlo k tragédii. V danom časovom úseku sa vraj nachádzalo v sovietskom vzdušnom priestore americké špionážne lietadlo RC-135, takže tu bolo riziko zámeny. Sovietski stíhači tiež porušili pravidlá stíhania civilných strojov. Vina za odklon od letovej trasy bola v správe pripísaná kórejským pilotom. Aká chyba však konkrétne naviedla prúdové lietadlo na osudný kurz, zostáva neisté. Istotu do tohto nevyjasneného prípadu by mohli priniesť len čierne skrinky, ktorých záznamy musia byť v ruských rukách. V roku 1992 síce vtedajší kremeľský šéf Boris Jeľcin vrátil Južnej Kórei originálne prístroje, údaje na nich však boli už nečitateľné.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Spoplatnený obsahRakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.

Spoplatnený obsahNetreba vedieť, čo je Kajínek. Z väznice vykročila celebrita (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní