Begin Menachem

Vydané 15. 8. 2003 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

FOTO - ARCHÍV

„Z Poľska ho vyhodili nacisti, Sovieti ho uväznili, Briti naháňali a Židia takmer zabili. Jeho schopnosť prežiť bola ohromujúca,“ napísal o bývalom izraelskom premiérovi Menachemovi Beginovi jeho životopisec Sidney Zion. Ohromujúca bola tiež jeho schopnosť vášnivo rečniť a každý prejav prekladať citátmi z Biblie. Oháňal sa ňou aj vtedy, keď presviedčal poslancov, aby počas šabatu zakázali lietať leteckej spoločnosti El Al. Svoje dosiahol a El Al dodnes v sobotu nelieta. Begin však dokázal oveľa viac ako len zastaviť lietadlá. Podpísal mierovú zmluvu s Egyptom a ukázal, že Židia a Arabi sa vedia dohodnúť. Izrael však tiež voviedol do prvej vojny v jeho moderných dejinách, o ktorej nutnosti mnohí pochybovali. Zajtra by mal 90 rokov.

Narodil sa v židovskom gete v Brest - Litovsku. Jeho otec bol obchodník s drevom, matka pochádzala z rabínskej rodiny. Vo Varšave vyštudoval právo a stal sa členom sionistického hnutia Betar.

Preslávil sa ako vášnivý rečník. Prvýkrát vraj verejne hovoril už ako desaťročný. Mal oblečené pumpky a na hlave jarmulku.

V roku 1936 ho Betar poslal do Československa. Hnutie ľudí pripravovalo na vysťahovalectvo do zasľúbenej krajiny. O dva roky sa vrátil do Poľska. Vtedy ho prvýkrát zatkli za účasť na demonštrácii proti britskej politike v Palestíne.

V roku 1940 utiekol na sovietske územie, kde ho zadržali a poslali do gulagu. O rok ho prepustili. Pripojil sa k Slobodnej poľskej armáde a dostal sa do Palestíny, kde sa pripojil k extrémistickému oslobodzovaciemu hnutiu Igrun.

Na rozdiel od Davida Ben Guriona presadzoval nekompromisný postup voči Britom. Pod jeho vedením Igrun v roku 1946 vyhodil po predchádzajúcom telefonickom varovaní do vzduchu hotel King David v Jeruzaleme, kde sídlili britskí vojaci. Výbuch zabil takmer 90 ľudí. Stal sa hľadaným teroristom a Briti na jeho hlavu vypísali odmenu 10 000 libier.

V roku 1948 ho takmer zabili na palube lode Altalena. Na loď naloženú zbraňami pre Igrun strieľali na Ben Gurionov príkaz.

David Ben Gurion sa po vzniku Izraela stal jeho prvým premiérom, Menachem Begin bol takmer 20 rokov v nekompromisnej opozícii. Na začiatku 50. rokov vyvolal nepokoje v Jeruzaleme. V Knessete sa debatovalo o tom, či má židovský štát žiadať odškodné od Nemecka. Begin ktorého rodina sa stratila v ohni holokaustu bol presvedčený, že brať peniaze od Nemcov je nemorálne.

Po šesťdňovej vojne podržal chrbát socialistom a stal sa členom vlády národnej jednoty. Stále opakoval, že kľúčom pre mier s Arabmi je dohoda s Egyptom.

Tú sa mu za prispenia Ameriky a Rumunska podarilo podpísať s egyptským prezidentom Anvarom Sadatom v roku 1979. Dohoda sa finalizovala v Camp Davide, v „luxusnom koncentračnom tábore“ ako víkendové sídlo amerických prezidentov označil Begin. Mier výmenou za vrátenie Sinaja, ktorý Izrael vybojoval v roku 1967, paradoxne dosiahol zástanca tvrdej línie a pravičiar.

Medzi Beginom a Sadatom, nositeľmi Nobelovej ceny mieru, vzniklo hlboké priateľstvo. Keď v roku 1981 Sadata zavraždili, Begin kráčal v pohrebnom sprievode. Bola sobota, židovský deň odpočinku.

Beginova vláda rozbehla naplno výstavbu kontroverzných židovských osád, ale vedela ich obetovať v mene mieru. Osadu Yamit na Sinaji likvidoval Ariel Šaron. Tento muž niekoľkokrát zasiahol do Beginovho života a naučil sa od neho poučku, že len silný môže robiť kompromisy.

Beginovi nechýbala odvaha ani prezieravosť. V roku 1981 dal izraelským bombardérom príkaz zlikvidovať iracký jadrový reaktor Osirak.

Menej prezieravý však bol o rok neskôr, keď ho Ariel Šaron po atentáte na izraelského veľvyslanca v Londýne presvedčil o nevyhnutnosti vstúpiť do Libanonu a zlikvidovať Organizáciu pre oslobodenie Palestíny. Neúspešný pokus inštalovať v Bejrúte vládu pozitívne naklonenú Izraelu vrcholil masakrom v Sabre a Šatíle. Vyšetrovacia komisia Beginovi vyčítala ľahostajnosť. Jeho syn však dodnes tvrdí, že Šaron Begina podviedol a v Libanone bez jeho vedomia predviedol „nadprácu“.

Po neúspechu v Libanone a smrti manželky Begin v roku 1983 rezignoval z funkcie premiéra a až do smrti v roku 1992 sa držal v ústraní.

Keď jeho telo odvážali na Olivovú horu, stáli na jeruzalemských strechách a modlili sa nielen Židia, ale aj Arabi. Begin bol totiž na rozdiel od svojej labouristickej predchodkyne Goldy Meirovej presvedčený, že Palestínčania existujú. Dokonca súhlasil s ich autonómiou. To, že ju nedostali, je čiastočne aj vina Egypta, ktorý pri mierových rokovaniach s Izraelom na nej netrval.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní