Vznik Iránskej republiky

Vydané 21. 8. 2003 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN

Rezá Pahlaví. FOTO – ARCHÍV

Kto nesie zodpovednosť za jednu z najväčších tragédií v novodobej histórii Iránu, dodnes nie je jasné. V nádhernom prístavnom meste Abadán, ktoré je známe starovekými kultúrnymi pamiatkami, zhorelo presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi štyristo ľudí. Stalo sa tak v miestnom kine budovy, v ktorej bola aj divadelná sála. Tragická udalosť, či už ju zorganizovali náboženskí extrémisti, alebo tajná služba posledného iránskeho šacha Rezá Pahlavího, stala sa rozbuškou pred pádom režimu, ktorý porazila islamská revolúcia. Požiar v divadle vypukol 19. augusta 1978, tento týždeň uplynulo už 25 rokov.

Požiar nevznikol náhodou, išlo o dielo podpaľačov. Štyristo mŕtvych ľudí sa stalo obeťou zrážky islamských radikálov s tvrdým šachovým režimom.

Kto zapálil zápalku? Existujú dve verzie. Ak požiar založili islamskí extrémisti, išlo o provokáciu proti šachovi. Tragédia mala podporiť vášne proti nemu. Ak požiar spôsobili tajní agenti, panovník tým sledoval jediný cieľ: tvrdo potrestať označených strojcov tragédie a skoncovať raz navždy s čoraz silnejšou opozíciou.

Rezá ešte vo chvíľach, keď budova horela a záchranári vynášali desiatky obhorených tiel, vyhlásil stanné právo. V Abadáne, ale aj v ďalších mestách a tiež v samotnom Teheráne sa na uliciach objavili tanky a ozbrojení vojaci. Kto sa objavil na ulici po hodine zákazu vychádzania, prišiel o život.

Lenže tvrdá akcia sa šachovi vymkla z rúk. Niektorí vysokí dôstojníci tajnej služby Savak už mysleli na novú budúcnosť, ktorú očakávali s vedením skrývajúcim sa v tom čase v parížskom exile. Ajatolláh Chomejní z Francúzska stále vyzýval na zvrhnutie monarchie.

Rezá Pahlaví sa zatiaľ v Iráne spoliehal na vojenskú silu a zastrašovanie svojich odporcov. Chrbát mu kryla tá časť dôstojníckeho zboru, ktorá mala za sebou vojenský výcvik na amerických vojenských akadémiách. Šachova monarchia mala v Spojených štátoch mocnú oporu. Vtedajší prezident Jimmy Carter, aj keď naoko kritizoval Pahlavího za porušovanie ľudských práv, považoval panovníka za dôležitého spojenca na Blízkom a Strednom východe.

Lenže v tom čase mal síce šach ešte k dispozícii silové zložky veľkého štátu, ale reálnu moc už strácal. Nezaregistrovali to ani agenti CIA v Teheráne. Islamskú revolúciu riadil ajatolláh Chomejní z Paríža, ale jej nitky spriadali v Iráne náboženskí mullovia v mešitách. A do mešít agenti CIA neprenikli. A tak sa stalo, že vo chvíľach, keď sa režim rútil do záhuby, dostal Jimmy Carter na stôl najnovší rozbor pomerov v krajine, kde sa tvrdilo, že „napriek určitým ťažkostiam, má pomery v krajine pevne v rukách šach a jeho veličenstvo naďalej pomery úspešne konsoliduje.“ Bolo to presne naopak.

Na výnimočný stav zavedený najskôr v Abadáne, odpovedalo dvadsaťtisíc disidentov veľkou demonštráciou. Šach odsúhlasil, aby sa do demonštrantov strieľalo. Na uliciach zostalo ležať sto mŕtvych. Streľba do davu ľudí nezastrašila a mala presne opačný efekt: do ulíc prichádzali ďalšie tisíce demonštrantov.

Šach nasadil bojové vrtuľníky. Neskoro v noci počty mŕtvych stúpli o ďalšie stovky. Panovník podnikol ešte posledný pokus na záchranu Pávieho trónu. Dal zatknúť šéfa tajnej služby a predsedu vlády. Označil ich za neschopných udržať poriadok a vymenoval vojenskú vládu. Prevalila sa nová vlna odporu. Vojenskú vládu odvolal a vymenoval civilný kabinet na čele so Šápurom Bachtiárom, vodcom dovtedy poloopozičnej strany Národný ľudový front. Prisľúbil dokonca slobodné voľby. Masy už ničomu neverili. Moc sa presúvala k Chomejnímu. Ten ešte z Paríža vymenoval „svojho“ predsedu vlády Dr. Mehdi Bazargána a zároveň dodal: „Kto slúži Bachtiárovi, slúži satanovi.“ Zvyšok roka sa demonštrovalo a šach sa snažil udržať akýmkoľvek spôsobom pri moci.

Odpor sa stupňoval nielen proti šachovi, ale aj Spojeným štátom, ktoré šacha do poslednej chvíle podporovali. Vážne chorý panovník si napokon v januári 1979 zvolil útek do zahraničia. O niekoľko týždňov neskôr privítali Iránci nového vodcu, ajatolláha Chomejního. Ajatolláh sa zo svojho staronového sídla v náboženskom meste Qum o pár dní vyjadril o budúcnosti Iránu takto:

„Ľud chce Islamskú republiku. Nie iba republiku, nie demokratickú republiku, ale jednoducho Islamskú republiku. Nepoužívajte slovo demokratický. To je slovo pochádzajúce zo Západu a my ho neuznávame.“

Hlavné správy

Spoplatnený obsahVeľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní