Tolstoj Lev Nikolajevič

Vydané 10. 9. 2003 o 0:00 Autor: MARTA FRIŠOVÁ

foto – archív

Lev Nikolajevič Tolstoj je príkladom činorodého, harmonického, ba zdravo žijúceho spisovateľa, otca veľkej rodiny, autora, ktorý sa tešil svetovej sláve. A aj tak zomrel, osemdesiatdvaročný, na úteku pred manželkou a synmi, na železničnej stanici v Astapove. Tak ako v gigantickej Vojne a mieri, ktorá je v podstate príbehom troch rodín, aj v Anne Kareninovej, najčítanejšom románe vôbec, sleduje dve miestami prepojené dejové línie. Jedna – Annina – speje k nešťastiu, druhá, línia Levina, ktorý je trošku samotným Levom Nikolajevičom – znamená šťastie. Končí sa láskou a rodinným životom na statku. Lenže aj v nej, napriek všetkému, „sú chvíle, keď si Levin neberie so sebou do lesa pušku“. To zo strachu, aby sa v zúfalstve nezastrelil. Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v Jasnej Poľane, asi dvesto kilometrov na juh od Moskvy, 9. septembra pred stosedemdesiatimi piatimi rokmi.

Tolstoj je autorom troch pravdepodobne najvýznamnejších a aj najprekladanejších románov, aké v 19. storočí vznikli: Vojna a mier, historická epopeja o generácii Tolstého rodičov, Anna Kareninová a Vzkriesenie. Napísal tiež slávnu novelu Kreutzerova sonáta a Smrť Ivana Iľjiča.

Neobyčajne mu záležalo práve na Vzkriesení. Je to jeho najpolitickejší román, príbeh aristokrata, ktorý zvedie dedinské dievča. Ona sa stane prostitútkou, odsúdia ju do vyhnanstva, on symbolicky uzná svoju vinu a ide tam s ňou. V Rusku boli spisovatelia vždy čímsi viac než len spisovateľmi, boli svedomím národa.

Jeho hlavnou témou, ktorá najvýslovnejšie vystupuje do popredia vo Vojne a mieri, bolo to, čo by sme dnes nazvali zrážkou civilizácií – moderného sveta a prirodzenej mravnosti.

Gróf Tolstoj bol kultovou postavou už za života. Novinári obliehali Jasnú Poľanu, kde gróf vlastnoručne pracoval na poli, kosil a obliekal sa ako mužik. Čím bol slávnejší, tým častejšie vychádzali rozhovory, v posledných rokoch každý týždeň. Tolstoj neposkytoval interview v dnešnom zmysle, ale pozýval novinárov k rodinnému stolu, smeli s ním diskutovať pri obede na aktuálne témy. Podľa dobových svedectiev, keď s ním nesúhlasili, bol podráždený a hneval sa.

Ku koncu života bol Tolstoj sám stelesnením vlastného svetonázoru: tolstojovstva, kresťanskej etickej koncepcie, ktorá hlása nenásilie a nepretržité mravné sebazdokonaľovanie – svet sa môže zmeniť, iba ak nikto nebude schopný vedome páchať zlo. Písal si s Gándhím, na rituály inštitucionalizovaných cirkví sa díval skepticky.

Krúžok tolstojovcov existoval napríklad aj na Slovensku. Tak sa k Tolstému, už slávnemu, dostal ako osobný lekár do Jasnej Poľany, Slovák Dušan Makovický a vďaka tomu posledný Tolstého román Vzkriesenie vyšiel po slovensky ešte skôr než v ruskom origináli.

Ideálom Leva Nikolajeviča Tolstého bola autentická mravnosť ruského mužika. Lenže nie revolúcia, ale neodporovanie zlu – sovietska literárna veda teda zakaždým musela vysvetľovať, že bol nesmrteľným umelcom, ktorý „revolúciu nepochopil“.

Dnes je Tolstoj v Rusku absolútnym oficiálnym národným bardom číslo jeden: „Tolstoj zdvihol hlavu kideálu,“ napísal nedávno úvodník Literaturnej gazety. „Tolstoj sa stal ochrancom všetkého ruského, tým, kto dal všetkému ruskému výraz.“

V rámci osláv v Moskve zrekonštruovali veľké Tolstého múzeum, v Jasnej Poľane, ktorá sa už dávno zmenila na turistické centrum a pútnické miesto, od začiatku septembra rokovali experti. „Iné postavy národnej klasiky sa v modernej komunikácii vyskytujú častejšie, no jeho dielo vyžaduje koncentráciu. Neznáša uponáhľanosť a povrchnosť, aká sprevádza náš súčasný život,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami ruský minister kultúry Švydkoj.

Generácia súčasných ruských tínedžerov má údajne s čítaním Tolstého problémy. Najpopulárnejšia je údajne Anna Kareninová v komiksovom vydaní. „Dnes by sme mali čítať Tolstého, aby už nikto nemohol povedať, že Rusko je v hodnotovej kríze,“ vyhlásil Švydkoj. To sotva pritiahne mládež, aby sa začítala do Vojny a mieru. Pritom by Tolstého romány neboli také slávne, keby neboli také čítavé.

Zo životopisu veľkého literárneho vedca Viktora Šklovského plynie, že jeho najväčším nešťastím bola jeho verná žena Sofia Andrejevna, ktorá ho milovala vlastníckou malomeštiackou láskou a pravidelne mu predvádzala hysterické pokusy o samovraždu. Samozrejme, je tu aj opačná verzia: o nepotlačiteľnom intelektuálnom egoizme, ktorým ju panovačný manžel celý život týral. Opísal ju Paul Johnson v knihe Intelektuáli. Tolstého nájdete v kapitole Starší brat Boha.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahVkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

Spoplatnený obsahKtoré sporenie je bezpečné a na ktorom môže človek zarobiť najviac?

Pri rozhodovaní, kam vložiť peniaze, je dobré zvážiť niekoľko vecí.

Zamestnanci FM Slovenská protestovali proti srbským brigádnikom

Zamestnanci poukazovali na zlú atmosféru.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní