, mnohým sa za Britov darilo lepšie. Pre bývalého generála však táto scéna znamenala úplné precitnutie. Aj keď sa už predtým diskutovalo o potrebe vybudovania nového hlavného mesta, nevľúdne prijatie kongresmanov mu dodalo ešte viac guráže. Washington prišiel ešte s jednou víziou: chcel, aby volení zástupcovia ľudu jedného dňa zasadli v impozantnej budove, kdesi na kopci. Osemnásteho septembra 1793 prvý americký prezident George Washington položil základný kameň na stavbu Kongresu. Od udalosti uplynulo rovných 210 rokov.
Z dochovaných dokumentov sa možno oboznámiť so zaujímavou scénkou. George Washington hľadal vhodné miesto na stavbu Kongresu s vtedy známym architektom Pierrom L‘Enfantom. Ako sa prechádzali územím štátu Maryland na miestach sútoku dvoch hlavných riek Potomac a Anacostia, prezident zrazu ukázal pred seba a povedal: „Tu bude stáť dom pre prezidenta.“ Architekt súhlasil.
V bričke išli ďalej a dostali sa až na kopec, ktorý bol vtedy známy ako Jenkins Hill. Tam zasa zasnene zatvoril oči architekt a predbehol prezidenta: „To je podstavec čakajúci na pomník.“ Washingtonovi neostávalo nič iné, iba súhlasiť. Nakoniec na kopci Jenkins Hill položil základný kameň George Washington. Dnes sa miestu hovorí Capitol Hill.
Washington povedal, že budova Kongresu bude tvoriť najimpozantnejší celok nového hlavného mesta a že žiadna iná stavba nemôže budovu Kongresu prevýšiť. Pre architektov sa stala táto základná idea vítanou predstavou.
Najvyššia budova mesta postavená na najvyššom kopčeku na vykúpenej pôde od farmárov dvoch štátov Marylandu a Virginie niesla v sebe jasné politické posolstvo. Volení zástupcovia ľudu budú sedieť hore, na akomsi novodobom Olympe. Nie preto, aby ich občania uctievali ako Bohov, ale preto, aby pri pohľade na ňu nadobudli pocit vlastnej dôležitosti a najmä slobody.
Kapitol sa začal stavať už niekoľko týždňov po tom, ako Washington v novom hlavnom meste položil jeho základný kameň. Architekti rýchlo vypracovali projekt mesta, pričom ústredným bodom bola práve budova Kongresu. Od nej sa rozbiehali dlhé ulice a široké bulváry, pričom sa rátalo aj s miestami na oddych a prechádzky.
Nestavalo sa na práve najideálnejšom teréne. Všade močiare a husté lesy boli dosť nepriechodné. Problémy boli aj s materiálom. Kongres mal chrámovými kupolami a obeliskami odkazovať na Rím a Atény, pieskovec sa dovážal loďami až z viržínskeho kameňolomu. Stavalo sa v tuhých mrazoch prichádzajúcich zo severu z Kanady, ale aj vo veľkých horúčavách tlačiacich sa na Washington v letných mesiacoch z Floridy.
Stavalo sa dlho. Aj keď prvá časť, severné krídlo, budovy bola hotová už v roku 1800 a členovia Kongresu sa mohli z Filadelfie do nej presťahovať a začať pracovať, neskôr sa stavebné práce spomalili.
Ešte do vojny s Veľkou Britániou v roku 1812 sa stihlo postaviť aj južné krídlo a komplex ako celok sa jasne črtal. Lenže posledný britský pokus na zvrátenie novej histórie zanechal na stavbe poriadnu stopu. Briti budovu podpálili a iba náhla búrka zabránila jej úplnému zničeniu. Aj tak sa vlastne začínalo odznovu.
Pre Američanov je Capitol Hill s fascinujúcou budovu Kongresu svätyňou. Okrem sídla prezidenta Bieleho domu patrí medzi najnavštevovanejšie miesta Washingtonu. V Kongrese sídli zákonodarný zbor ako celok. Teda s oboma komorami Senátom a Snemovňou reprezentantov.
