Gróf Bernadotte

Vydané 17. 9. 2003 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

FOTO - Archív

Šestnásteho septembra 1948 dokreslil švédsky gróf Bernadotte mapu rozdelenia Palestíny medzi Židov a Arabov. Išlo o jeho druhý pokus – prvú mapu neprijala ani jedna strana. Urobil pri nej fatálnu chybu – židovsko-kresťansko-moslimský Jeruzalem prisúdil len Arabom. Časť historikov a jeho obdivovatelia tvrdia, že tak urobil pod nátlakom svojich poradcov. On sám chcel Jeruzalem pod medzinárodnou správou. Tak to zakreslil aj do novej mapy rozdelenia regiónu. O jeho novom rozhodnutí však nevedeli „sternisti“ – členovia izraelskej militantnej skupiny a ťažko povedať, či by nová mapa zmenila ich názor, že Bernadotte musí zomrieť. Deň po dokončení mapy, presne pred 55 rokmi, si počkali na jeho auto so znakom OSN a Jehošua Cohen ho zasypal guľkami. Gróf Bernadotte a jeho spoločník Francúz André Seraut zomreli o niekoľko minút neskôr v nemocnici.

Bernadotteho smrť znamenala aj koniec Sternovej skupiny. Izraelský premiér David Ben Gurion ju nechal rozprášiť, pretože ohrozovala obraz nového štátu vo svete. Za Bernadotteho smrť však nikoho neodsúdili, ani sa nikomu nepodarilo dokázať priamu zodpovednosť. Aj hlavných aktérov Sternovej skupiny, ktorých uväznili za iné činy, z Bernadotteho vraždy nevinili.

Hovorí sa, že za rozhodnutím o atentáte stál neskorší pravicový premiér Jicchak Šamir. Vtedy sa volal Izernicky a o atentáte sa sporil so Šimonom Perskym (Peresom). Ten ho považoval „za lacný trik“.

Gróf Bernadotte bol prvým vyslancom OSN v oblasti a jeho misia predznačila neúspechy ďalších. Nedôverovala mu ani jedna strana – Arabi ho považovali za židovského agenta, pre Židov bol stelesnením britských záujmov. Čiastočne mali pravdu. Bernadotteho životopisci napísali, že jeho „cestovná mapa“ veľmi nahrávala vtedajšiemu transjordánskemu kráľovi a britskému spojencovi Abdalláhovi.

Jeho misia sa začala 20. mája 1948. Pár dní predtým vyhlásili Židia štát Izrael. Vzápätí ho napadli spojenecké arabské vojská. Bernadottemu, ktorý mal síce diplomatické skúsenosti, ale o Blízkom východe toho vedel málo, sa podarilo 11. júna vyjednať mesačné prímerie. „Nikto iný by to nedokázal,“ povedal jeho poradca Ralph Bunche.

V čase prímeria vypracoval prvú cestovnú mapu pre Blízky východ. Vtedy uvažoval o židovsko-arabskej únii. Do svojho denníka si po jej odmietnutí napísal, že je prekvapený, ako málo chcú Arabi svoj štát a ako veľmi ho odopierajú Židom.

Druhý plán konzultovaný s mocnosťami dokončil deň pred smrťou. V ňom už nakreslil dva samostatné štáty. O takýto plán už vtedy nikto nestál a studená vojna neumožnila, aby jeho realizáciu pretlačil niekto zvonka.

Švédsky gróf s francúzskym priezviskom sa tak stal jedným z dlhého radu svetových vyjednávačov, ktorý okúsil horkosť blízkovýchodnej diplomacie.

So svojím pôvodom a zázemím sa mohol venovať aj príjemnejším radovánkam, ale rodinná výchova ho predurčila na dráhu mierotvorcu. Narodil sa 2. januára 1885 v Štokholme. V jeho rodovej línii bol Napoleonovým maršálom, jeho starý otec bol švédskym kráľom.

Vyštudoval dôstojnícku školu, oženil sa s Američankou Estelle Manvillovou, stal sa viceprezidentom švédskeho Červeného kríža a šéfom švédskych skautov. Počas 2. svetovej vojny organizoval výmeny zajatcov, snažil sa pomáhať škandinávskym Židom. Kritizovali ho, že s touto pomocou začal neskoro, až koncom roka 1944. V čase, keď svetové mocnosti váhali a odkladali plány na rozsiahlu záchranu väzňov koncetrákov, však bola akákoľvek aktivita doslova životodarná.

Na jar 1945, keď bolo jasné, že Hitler skončí, Bernadotteho navšívil Heinrich Himmler. Za Hitlerovým chrbtom Bernadotteho požiadal, aby Washingtonu a Londýnu predložil jeho plán. Himmler navrhoval ukončenie bojov s Britmi a Američanmi výmenou za pokračovanie nemeckého ťaženia proti Sovietom. Za sprostredkovanie dialógu Bernadottemu ponúkol prepustenie škandinávskych Židov z koncentrákov. Plán sa však nikdy nerealizoval, lebo Hitlerova samovražda urýchlila pád jeho ríše.

Po vojne sa z Bernadotteho stal uznávaný diplomat. Aj pre to ho vybrali za vyjednávača na Blízkom východe. Tam ho čakalo jeho diplomatické Waterloo a výstrely Jehošuu Cohena.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahU. S. Steel namieta sudcov: Hovorili skôr, než mali

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

Spoplatnený obsahSeverokórejská červená línia je veľmi tenká

Kľúčovú rolu v krotení diktátora Kima hrá Čína.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní