ĽUDIA A UDALOSTI
Leopold III.

Vydané 25. 9. 2003 o 0:00 Autor: MARIAN MAJER

FOTO – ARCHÍV

Keď princ Leopold po smrti svojho otca v roku 1934 nastupoval na kráľovský trón, Belgičanom sľúbil, že „v prospech svojej krajiny a jeho ľudu vydá zo seba všetko“. Keď sa však o jedenásť rokov neskôr pokúšal o návrat, mnohí odporcovia mu vyčítali, že sľub nedodržal. Vraj bez boja odovzdal krajinu nacistom a takmer prispel k ich víťazstvu v druhej svetovej vojne. Nemci totiž vďaka nemu získali i strategické belgické pobrežie a mohli zabrániť neskoršiemu vylodeniu spojeneckých vojsk. Hoci sa tak nestalo a Leopolda neskôr zbavili akýchkoľvek obvinení z vlastizrady, kráľovský titul už nikdy nezískal. Leopold III. zomrel pred dvadsiatimi rokmi, 25. septembra 1983.

Belgická kráľovská rodina bola v medzivojnovom období populárna. Odpor kráľa Alberta, Leopoldovho otca, voči Nemcom a statočný boj belgickej armády proti ich presile počas prvej svetovej vojny z neho urobili národného hrdinu. Obľúbená bola i Leopoldova matka kráľovná Alžbeta, aj napriek tomu, že bola Nemka. Srdcia poddaných počas vojnových rokov si získala, keď pevne stála po boku manžela.

Obľúbenosť sa preniesla i na mladého princa, ktorý sa narodil v roku 1901 ako prvorodený syn. O dva roky neskôr k nemu pribudol brat Charles a o ďalšie tri sestra Marie Jose. Ale bol to Charles, ktorý mu robil počas detstva spoločnosť. Spolu sa hrávali, chodili s otcom na prechádzky, rovnako ich česali i obliekali. Hlavne na oblečení si dala Alžbeta veľmi záležať - deti mali takmer vždy na sebe najmódnejšie modely. Hovorilo sa, že sú najkrajšie obliekanými princami v celej Európe.

Leopoldova príťažlivosť bola známa i neskôr. Na báloch, ktoré s obľubou navštevoval, oslnil nejednu princeznú. Podľahla mu i dcéra švédskeho kráľa Astrid. Na jednom z večierkov spolu pretancovali celú noc. O niekoľko mesiacov neskôr kráľovský dvor oznámil ich svadbu. „Je to manželstvo z lásky. Nie sú v tom žiadne politické dôvody,“ tešila sa Leopoldova romantická matka. Zobrali sa v roku 1926 v Bruseli.

Astrid si okamžite získala belgické srdcia. Bola nežná, chápajúca a neobyčajne ľudská. Tieto vlastnosti obdivoval i Leopold. Z ich lásky sa zrodili tri deti: v roku 1927 Josephine-Charlotte, o tri roky neskôr Baudouin, ktorý sa mal stať nástupcom na tróne, a v roku 1934 Albert.

Rodinné šťastie však príliš dlho netrvalo. V roku 1934 najprv Leopold stratil otca, ktorý sa pokĺzol na vysokohorskej túre. Rok nato v lete už ako nový belgický kráľ nezvládol riadenie auta, v ktorom smerovali na výlet k Ženevskému jazeru. Astrid haváriu neprežila.

Tragédia kráľa zmenila. Už nikdy nebol taký spokojný a šťastný ako predtým (hoci sa neskôr oženil ešte raz). Okrem toho sa blížila nová vojna. Snažil sa jej zabrániť a vyzýval Nemecko i západné mocnosti na dohodu. Aj preto po vypuknutí prvých bojov vyhlásilo Belgicko neutralitu. No Nemci ju nemienili rešpektovať a po vyše dvadsiatich rokoch na jar 1940 vtrhli opäť do kráľovstva.

Belgičania očakávali, že Leopold sa zachová ako jeho otec a postaví sa proti Nemecku. Ale stal sa opak. Kráľ nariadil armáde vzdať sa a zároveň odmietol návrh členov svojej vlády, aby spoločne s nimi opustil krajinu a kraľoval obsadenému Belgicku z exilu.

No Leopold nechcel riadiť okupovanú krajinu ani doma a nechal ju Nemcom. Ak to niektorí chápu ako prejav slabosti, pre mnohých zostáva jeho krok znakom odvahy. Leopolda následne uväznili - najprv ho zadržiavali na zámku v Bruseli, neskôr ho previezli do Nemecka.

Ani tento pohnutý osud londýnsku exilovú vládu neobmäkčil a až do konca vojny ho odmietla uznať za hlavu belgického štátu. Keď Leopolda v máji 1945 oslobodili americké vojská, jeho návrat do Belgicka sa stal politickou otázkou číslo jeden. Diskusie neustali ani potom, keď ho parlamentná vyšetrovacia komisia zbavila obvinenia z vlastizrady. Preto zostal radšej Leopold vo švajčiarskom exile. Belgicku vládol Charles, ktorého regentstvo vláda predĺžila na neurčito.

Leopold sa však ešte raz pokúsil v roku 1951 o získanie belgickej koruny. Vláda na základe jeho iniciatívy vyhlásila referendum, v ktorom sa 57 percent voličov vyslovilo za návrat bývalého kráľa na trón. Jeho príchod do Bruselu však sprevádzali obrovské demonštrácie. Pod tlakom verejnosti preto odstúpil a kráľovské právomoci odovzdal najstaršiemu synovi Baudounovi.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPolovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia.

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to začala aktívne robiť.

Spoplatnený obsahVojna bez krvi. Dunkirk je filmová anomália

Film leta bol prijatý s istým nepochopením.

Spoplatnený obsahPo kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní