NASA

Vydané 3. 10. 2003 o 0:00 Autor: Michal Havran

Keď americký Kongres podporil výskum vesmíru a budúce lety na orbitu, zdalo sa, že ide iba o čisto vedecký záujem o priestor mimo Zeme. Bolo to 1. októbra 1958, keď americký Kongres odsúhlasil zákon, ktorým vznikla významná agentúra: NASA - Národná agentúra pre aeronautiku a vesmír. V týchto dňoch teda prešlo 45 rokov od dôležitej historickej udalosti. Znie to neskutočne, ale aj o vesmír sa viedol tvrdý ideologický zápas medzi Spojenými štátmi a bývalým Sovietskym zväzom.

nasa.jpg

Boeing 747 NASA preváža raketoplán Atlantis. FOTO - Reuters 

Oficiálne sa o súboji s Moskvou a ovládnutí vesmíru nehovorilo. Napokon ani mnohí vedci ešte netušili, že tento vedecký impulz zapadne do zrážky ideológií. V čase, keď sa v Amerike začalo uvažovať o cestách do vesmíru - v roku 1940 - veľmi málo nasvedčovalo, že budú Američania súperiť s komunistickou veľmocou.

Kto ovládne vesmír?

Prvé zdesenie v Amerike spôsobila nacistická veľmoc, keď niekoľko nemeckých striel V-1 dopadlo na britské pobrežie a niektoré dokonca zasiahli aj Londýn. Začalo sa uvažovať nielen o atómovej bombe, ktorej rýchle dokončenie pokračovalo v známom projekte Manhattan, ale aj o budúcich medzikontinentálnych raketách a vzápätí aj o výskume vesmíru, ktorý sa mohol stať budúcou sférou vojenských pretekov.

Zopár politikov sa už vtedy zaoberalo vizionárskou, no vlastne veľmi jednoduchou ideou: kto v budúcnosti ovládne vesmír, bude aj vojensky diktovať pomery na Zemi. Lenže rovnako uvažovali aj v Moskve. A tak hlavný podiel na založení NASA zostane v amerických dejinách pripísaný ministerstvu obrany. Američania mnohé veci zverejňovali a mohli iba tušiť, že aj Rusi pracujú na podobnom projekte.

Sputnik - budíček 

V rokoch 1957 a 1958 sa v celom svete hovorilo, aký veľký význam má rok, ktorý dostal skratku IGY (Medzinárodný geofyzikálny rok). Pred spoločným medzinárodným úsilím získať nové informácie o vesmíre však mali prednosť záujmy veľmocí. Prezident Dwight Eisenhower vtedy schválil plán na vypustenie vedeckého satelitu na orbitu. A Moskva v prísnom utajení pracovala na takmer rovnakom projekte. 

Šok, aký zažila Amerika, ale aj svet 4. októbra 1957, nemohol byť väčší. Sovieti vypustili na obežnú dráhu okolo Zeme umelú družicu, povestný Sputnik 1. Položili Ameriku na lopatky.

Táto udalosť sa v niektorých amerických politických kruhoch dosiaľ hodnotí ako druhý Pearl Harbor. Obyčajní Američania cítili sklamanie, že prišli o prvenstvo, o ktorom im v médiách toľko narozprávali. Akoby prestali veriť aspoň na čas svojmu systému. Práve ruský triumf sa stal napokon zásadným impulzom na založenie NASA.

Američania sa snažili Moskve úder čo najskôr vrátiť. V posledný deň januára 1958 už oblietal Zem americký satelit Explorer 1. A keď v októbri toho istého roku vznikla NASA, združilo sa pod jej mohutné krídla až osemtisíc vedcov a pracovníkov najrôznejších profesií, ktorí prišli do NASA z dovtedy roztrúsených vedeckých agentúr.

Misia: Mesiac

NASA dostala na prvý rok rozpočet 100 miliónov dolárov: príprava a plánovanie letov s ľudskou posádkou, misie sond a robotov na Mesiac i do vesmíru, aeronautický výskum. Už vtedy sa uvažovalo o vypúšťaní umelých informačných a komunikačných družíc aj orbitálnych staníc. Neskôr pribudli už konkrétne programy letov do vesmíru a v slabých náčrtoch sa už objavila zmienka o budúcom letovom prostriedku nového typu - raketopláne.

Prehra, ktorú Amerika pocítila letom Sputnika a nasledujúcim prvým obletom Zeme Jurijom Gagarinom, sa stala dostatočným impulzom na urýchlenie programov NASA. Američania potrebovali Rusov predbehnúť - viac z politických ako vedeckých príčin. Nestačilo iba rýchle vyslanie Johna Glenna na orbitu. Bolo treba dobyť Mesiac.

Prezident John Kennedy vo svojom slávnom prejave uložil NASA historickú výzvu pristáť na Mesiaci. Významný prejav predniesol v máji 1961 a 20. júla 1969 pristála misia projektu Apollo 11 zložená z troch kozmonautov Neila Armstronga, Edwina Aldrina a Michaela Collinsa na Mesiaci - Collins lietal okolo Mesiaca a zabezpečoval „zber“ kolegov späť na palubu a úspešný návrat na Zem.

Na tomto úspechu, ktorý stál 25,4 miliardy dolárov, Američania dlho stavali. Neskôr sa však sily rivalov začali spájať a v roku 1975 sa zrodil neočakávaný americko-ruský projekt známy ako Apollo-Sojuz.

Pravdaže, nechýbali tragédie, väčšie aj menšie. V roku 1986 krátko po štarte vybuchol raketoplán Challenger a naposledy na jar tohoto roku raketoplán Columbia pri návrate na Zem. V oboch prípadoch kozmonauti zhoreli. Ľudia z NASA zostali v šoku, ale ide sa ďalej. V súčasnosti sa najviac hovorí o budúcom štarte na Mars. Politika je tentoraz už bokom.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

Spoplatnený obsahSlovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní