ĽUDIA A UDALOSTI
Ankara

Vydané 14. 10. 2003 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

„Najkrajšia časť výletu do Ankary je spiatočná cesta do Istanbulu,“ takto citujú jedného z tureckých básnikov turistické bedekre. O Ankare v nich veľa nenájdete, len pár riadkov o Atatürkovom mauzóleu, niekoľkých múzeách a mešitách. Ankaru označujú len za miesto, odkiaľ sa relatívne pohodlne dostanete do atraktívnejších častí Turecka. Hlavné mesto si teda môžete obzrieť aj za tých pár hodín, čo vám zostávajú do odchodu autobusu do Istanbulu či Izmiru. Mustafa Kemal, známy skôr ako otec Turkov - Atatürk, by bol z významu, ktoré Ankare prikladajú turisti, ale aj mnohí domáci, zhrozený. Práve on vybral zaprášenú provinčnú Ankaru (vtedy sa ešte volala Angora, Ankarou je od roku 1930) s dávno zašlou slávou za nové hlavné mesto. Včera uplynulo od tejto udalosti 80 rokov.

Dnes trojmiliónová Ankara mala v roku 1923 tridsaťtisíc obyvateľov a bola známa produkciou vysoko kvalitnej angorskej vlny. Z mesta už viac ako tri roky riadil vojnu za nezávislosť a boje s Grékmi o Izmir generál Mustafa Kemal.

Trinásteho októbra, 16 dní pred vyhlásením Tureckej republiky, ustanovil Ankaru za hlavné mesto. Dôvody: strategická poloha v centre krajiny, zníženie významu Istanbulu - symbolu Osmanskej ríše a vytvorenie novej legendy. Z Ankary sa malo stať mesto, kde sa v „pote a krvi“ zrodila republika.

Atatürkova sekulárna republika bola krajina bez vplyvu islamu, s nápismi v latinke, školami pre všetky deti, mužmi bez fezov a ženami v západoeurópskych strihoch. Aj republika neobmedzeného vládcu, otca Turkov, ktorý zo Západu prevzal demokratický náter, ale ponechal si spôsoby a metódy sultánov.

Keď sa vtedajšia elita a zahraniční diplomati dozvedeli, že sa majú presunúť do mesta s úzkymi uličkami a domami z nepálených tehál, boli v šoku. Mesto, ktoré malo bohatú starovekú aj stredovekú históriu, upadalo a zmenilo sa na veľkú dedinu.

Atatürk sa však rozhodol, že z neho vybuduje modernú európsku metropolu s parkami, širokými bulvármi, umelým jazerom, ambasádami a luxusnými štvrťami. Nemeckí a rakúski urbanisti nakreslili veľkorysé plány a začalo sa stavať. Mesto bolo projektované pre 800 000 obyvateľov, začalo však priťahovať masy a viac ako parky a bulváry muselo riešiť bytovú otázku. Napriek tomu, že z pôvodných plánov sa veľa nezrealizovalo, je podľa urbanistov Ankara „najeurópskejšie“ turecké mesto. Presne tak, ako si to želal Atatürk.

Od 60. rokov minulého storočia, keď sa do metropoly sťahovalo čoraz viac ľudí z vidieka, vznikli na jej okraji takzvané gecekondu - domy postavené za „jednu noc“. Sú ich celé kolónie, často bez elektriny a dosahu verejnej dopravy.

Ankara je aj mestom luxusu, drahých butikov, prvotriednych reštaurácií a hotelov. Centrom biznisu je však naďalej Istanbul. V Ankare žijú len byrokrati a skorumpovaní vládni úradníci, tvrdia Turci.

V metropole je stále prítomný Atatürk. Mestu vládne jeho Mauzóleum - monumentálna stavba z vápenca. Vedie k nemu majestátna cesta ozdobená sochami a reliéfmi. Neďaleko je múzeum s jeho osobnými vecami a písomnosťami. Na hlavnom námestí je zase jazdecká socha „otca Turkov“.

Napriek bedekrom chudobným na informácie a pachuti, ktorú vyvoláva Atatürkovo megalomanstvo a sociálne inžinierstvo má Ankara čo ponúknuť. Mesto založili pred tritisíc rokmi Chetiti a nazvali ho Akuwaš. V roku 334 pred Kristom ho dobyl Alexander Veľký. Nasledujúce storočie celý región okolo mesta ovládol jeden z galských kmeňov a po prvýkrát sa z neho stalo hlavné mesto. Galovia ho nazvali Ancyra - kotva.

Za rímskej vlády tam mali letné sídlo cisári. Potom mesto pripadlo Byzantskej ríši, v 11. storočí seldžuckým Turkom, neskôr Timurovi Chromému a od 15. storočia Osmanskej ríši. Odvtedy sa datuje aj jeho úpadok, ktorý ukončil až Atatürk.

Z každého obdobia sa v meste zachovalo niekoľko pamiatok. Sú tam rímske kúpele, stĺpy, chrám zasvätený cisárovi Augustovi s jeho politickým testamentom vyrytým na stene, citadela a niekoľko mešít z 12. - 15. storočia. V spojení s architektúrou posledného storočia však podľa cestovateľov ich krása a výnimočnosť upadá.

Atatürk chcel mať z Ankary moderné, svetské mesto. Paradoxne asi to najznámejšie, čo v meste za republikánskej éry postavili, je mešita. Volá sa Kocatepe. Vojde sa do nej až 20 000 veriacich. Patrí k najväčším na svete a vraj má ako jediná veľkú vymoženosť - podzemné garáže.

Hlavné správy

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.

Spoplatnený obsahAké stíhačky môžeme a ktoré ponuky sú nereálne?

Rozhodovať sa bude len medzi gripenmi a stíhačkami F-16.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní