Nobel Alfred

Vydané 22. 10. 2003 o 0:00 Autor: JITKA KROBOVÁ, čtk

FOTO – ARCHÍV

Vynašiel dynamit. Veril, že zničujúce výbušniny odradia armády od vzájomného zničenia. Alfreda Nobela istý čas považovali aj za šialenca, ktorý vyrába výbušniny na nákladnom člne potom, ako ich rodinný podnik vybuchol a švédska vláda továrne na výbušniny zakázala. Dynamit znamenal revolúciu vo vojenskej technike i priemysle. Zostala po ňom rozhádaná rodina, nespokojná so závetom. Nobel väčšinu dedičstva prisúdil akémusi fondu, z ktorého sa mali vyplácať ceny tým, „ktorí v predchádzajúcom roku najväčšou mierou prispeli k dobrodeniu ľudstva“. Dnes je Nobelova cena najznámejším ocenením na svete. Svetoznámy švédsky priemyselný podnikateľ, chemik, inžinier, vynálezca a filantrop Alfred Bernhard Nobel sa narodil pred 170 rokmi.

Nobel bol vlastníkom asi 360 patentov z rôznych odborov technickej chémie. S rodinou priemyselníkov a vedcov prežil smutný, skôr tragický život muža, ktorý sa nikdy neusadil ani neoženil. Sprevádzala ho osamelosť, nešťastia, melanchólia a veľké úspechy vo vede a podnikaní.

S otcom, významným priemyselníkom, odmalička veľa cestoval. Immanuel Nobel bol chemik a vynálezca, matka Andrietta pochádzala z rodu známych prírodovedcov. Alfred s nimi vhupol do sveta vedy. Otec ho v ruskom Petrohrade, kde pracoval pre ruský zbrojársky priemysel, začal zaúčať do základov inžinierstva.

Nadaný chlapec mal široké záujmy – medicínu, fyziku a chémiu, okrem rodnej švédčiny dokonale ovládal angličtinu, francúzštinu, nemčinu a ruštinu. Už v šestnástich rokoch bol schopným chemikom. Mal rád literatúru, písal i básne.

Z Ruska odišiel v roku 1850 do Paríža, kde študoval chémiu, nasledovali štyri roky práce v Spojených štátoch. Vrátil sa do otcovej petrohradskej továrne a zameral sa na výskum a výrobu výbušnín. V roku 1859 Immanuel Nobel zbankrotoval a vrátil sa s rodinou do Švédska, kde v roku 1863 založil v Helenborgu pri Štokholme továreň na výrobu tekutého výbušného nitroglycerínu.

Pri nebezpečných pokusoch výbuch továreň v roku 1864 zničil a spôsobil smrť Alfredovho najmladšieho brata Emila a ďalších štyroch ľudí. Immanuela Nobela ranila mŕtvica.

Alfred Nobel pokračoval v otcových výskumoch a minimalizoval nebezpečenstvo pri zaobchádzaní s nitroglycerínom. Chcel vyrobiť výbušninu slúžiacu v baniach, pri razení tunelov alebo pri stavbe ciest. Podarilo sa. V roku 1867 si dal patentovať vysoko explozívnu zmes zloženú prevažne z nitroglycerínu – dynamit.

Ďalšími experimentmi vyvinul silnejšiu formu dynamitu, výbušnú želatínu, na ktorú získal patent v roku 1876. Nobel zbohatol a okrem známej továrne Dynamit Nobel AG založil okolo 90 podnikov v 20 krajinách sveta a vytvoril pravdepodobne prvú nadnárodnú spoločnosť v histórii.

Stal sa jedným z najúspešnejších vynálezcov 19. storočia, prezieravým obchodníkom a veľkorysým mecenášom. Zároveň osamelým idealistom a melancholikom, ktorý sa na ľudstvo pozeral skepticky. Dúfal, že deštruktívna sila jeho vynálezov pomôže skoncovať s vojnovým násilím.

Bol večne na cestách, svoje rezidencie a výskumné centrá mal postupne v šiestich rôznych krajinách. Nikdy sa neoženil a lipol na matke.

Zomieral v talianskom San Reme a jeho závet spôsobil veľký zmätok. Posledným slovám vysloveným v švédčine talianski služobníci nerozumeli, takže nevedeli objasniť, aké mal zámery. Pri formulovaní slávneho testamentu sa prejavil vzťah k jeho celoživotnej láske Rakúšanke Berthe von Stuttnerovej, priekopníčke mierového hnutia, autorke románu Odzbrojte. Nobelovi, s ktorým si písala celý život, v roku 1891 navrhla, aby založil Cenu mieru.

Poslúchol ju. Príbuzní testament, v ktorom im prisúdil len necelý milión a pol z celkového majetku v hodnote 33 miliónov švédskych korún, okamžite spochybnili. Písal ho rok pred smrťou, ale nebol pritom notár.

Nobel v poslednej vôli poveril Švédsku akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii a Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru. Cenu za lekárstvo mal určovať Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament – to bola pre Štokholm, vtedy hlavné mesto spojeného kráľovstva Švédska a Nórska, politická bomba, pretože nórsky parlament vtedy hlasno požadoval samostatný štát, a tak Švédi obviňovali Nobela z nedostatku vlastenectva.

Trvalo päť rokov, kým sa podarilo rodinu upokojiť a Nobelove ceny zorganizovať. Prvé Nobelove ceny udeľovali vo výročný deň jeho úmrtia v roku 1901. A je to tak až dodnes.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahHoriaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

Spoplatnený obsahFico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

Spoplatnený obsahSprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní