Wichterle Otto

Vydané 29. 10. 2003 o 0:00 Autor: ZDENĚK URBAN

FOTO - ČTK

Vzhľadom na peripetie stredoeurópskej histórie a výsledné zbrzdenie civilizačného vývoja sa nestáva často, aby bol naším spoluobčanom tvorca niektorého technologického symbolu modernej doby. Takí ľudia zväčša plody svojho rozumu presadili až po presídlení dolných končín Európy či zámoria. Jednou z výnimiek je český chemik Otto Wichterle, vynálezca gélových kontaktných šošoviek. V pondelok uplynulo od jeho narodenia 90 rokov.

Prvé úvahy o kontaktných šošovkách, ktoré by nahradili klasické okuliare, možno vysledovať u Leonarda da Vinciho v 16. a Reného Descarta v 17. storočí. Realizoval ich však až anglický optik Thomas Young na prelome 18. a 19. storočia. Odvtedy sa tieto stále sklené šošovky zdokonaľovali, aby dobre priliehali na oko.

Prvé šošovky z plastickej látky vyrobil newyorský optik William Feinbloom v roku 1936. Dráždili a vysúšali však oko.

Rozhodujúci podiel na odstránení týchto nedostatkov mal český organický chemik Otto Wichterle. Ako nový materiál pre ne v 50. a na začiatku 60. rokov navrhol a vyskúšal sieťové hydrofilné čiže vodu vstrebávajúce gély. Otto Wichterle sa narodil 27. októbra 1913 v Prostějove v podnikateľskej rodine, vyrábajúcej poľnohospodárske stroje. Po gymnáziu chcel pokračovať v rodinnej tradícii na strojárine, no napokon v roku 1935 absolvoval vtedajšiu Vysokú školu chemicko-technologického inžinierstva v Prahe.

Po škole začal pracovať v Baťovom výskumnom ústave v Zlíne na vývoji polyamidov (vzišlo z toho známe silonové vlákno). V roku 1941 ho zatklo a niekoľko mesiacov väznilo gestapo.

Po vojne prednášal na Vysokej škole chemicko-technologickej a napísal vynikajúce učebnice. Zriadil a viedol katedru technológie plastických látok. Učil aj na iných vysokých školách v Prahe a Brne.

Od roku 1952 sa zaoberal syntézou sieťovaných hydrofilných gélov. V roku 1958 po politickej čistke na vysokých školách prešiel do práve založeného Ústavu makromolekulárnej chémie Československej akadémie vied (ČSAV).

Ústav sa iba budoval a tak pokusy robil doma. Na Vianoce roku 1961 odlial v aparatúre, zahŕňajúcej aj detskú stavebnicu Merkur-Mladý technik, prvé kontaktné šošovky, ktoré nedráždili oko. Následne ich urobili spolu s manželkou, lekárkou Lýdiou, niekoľko tisíc. Onedlho sa gélové šošovky rozšírili do celého sveta, kde ich dnes nosia stovky milióny ľudí.

Wichterle si ich patentoval a licencie vládne orgány ČSSR predali (sčasti bez jeho vedomia a nevýhodne) do USA. Gélové kontaktné šošovky sa stali lukratívnym produktom. V nasledujúcich desaťročiach bolo okolo zahraničných licencií veľa problémov. No vynálezca nikdy nedostal viac ako desatinu percenta poplatkov, ktoré inkasovali československé orgány.

Po roku 1968 prišiel Wichterle v ďalších politických čistkách o miesto riaditeľa ústavu akadémie vied a ďalej pôsobil ako radový vedecký pracovník. Nemohol cestovať, no v zahraničí získal veľa cien a pôct.

Po novembri 1989 sa stal predsedom ČSAV a v tejto funkcii pôsobil až do rozpadu Československa. Od roku 1993 bol čestným predsedom Českej akadémie vied. V tom istom roku dostala jeho meno planétka číslo 3899, objavená v roku 1982 na českom observatóriu Kleť.

Wichterle je autorom vyše 150 patentov z oblasti organickej chémie a biomedicínskeho materiálu. Napísal okolo 200 vedeckých a odborných publikácií. Ešte v roku 1995 uvažoval o syntetickej šošovke, ktorá mala pomôcť obnoviť zrak po operáciách zákalu a jednu takú aj patentoval. Zomrel 18. augusta 1998 v Prahe vo veku nedožitých 85 rokov.

Každé stretnutie s Ottom Wichterlom človeku pripomenulo, že skutočne veľkú osobnosť zväčša sprevádza vzácny charakter a skromnosť. Nenechal sa zlomiť represívnymi režimami a ako náš spoluobčan v bývalej spoločnej vlasti vytvoril cenný vklad do svetového civilizačného dedičstva.

Zo zvratov svojho postavenia nezatrpkol a na ľudí i udalosti sa pozeral s humorným nadhľadom. Jeho hlavný vynález sa stal miliardovým biznisom, jemu osobne však napriek patentovaniu materiálne veľa nepriniesol. Celý Wichterlov život zodpovedal jeho výroku: „Pestovať vedu je nesmierne vzrušujúce a zábavné. Človek sa cíti absolútne slobodný.“

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZ Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Spoplatnený obsahRepublika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní