Société Générale de Belgique

Vydané 3. 11. 2003 o 22:30 Autor: JANA BRONDOŠOVÁ, čtk

Necelých tridsať rokov Société Générale tlačila aj bankovky a bola národnou bankou.

Snáď každý národ má mimoriadny, možno až citový vzťah k niekoľkým firmám, ktoré sa rokmi stávajú pojmom a ľudia sú na ne hrdí. Československo malo svojho Baťu, Nemecko Daimler-Benz. Belgičania mali svoju „banku“ - Société Générale de Belgique. Ich národná firma, založená ešte pred vznikom kráľovstva, pred štyrmi dňami zanikla.

SGB založil v roku 1822 Viliam I. Oranžský ako Société générale des Pays-Bas pour favoriser l‘Industrie nationale - Holandská spoločnosť na podporu národného priemyslu. Vtedy ju všetci volali jednoducho „banka“. Onedlho získala výsadu tlačiť bankovky a spravovala verejné peniaze.

Keď Belgičania v roku 1830 vyhlásili nezávislosť, spoločnosť ich nasledovala, hoci panovník Viliam Oranžský ostal jej najvýznamnejším vlastníkom. Société Générale dostala prvého belgického guvernéra a podarilo sa jej udržať si postavenie centrálnej banky ešte nasledujúcich dvadsať rokov. V roku 1850 totiž od nej prevzala tieto funkcie Národná banka Belgicka.

Générale sa tak mohla sústrediť na poskytovanie úverov podnikateľom a vlastný rozvoj. Bola pri rozvoji infraštruktúry, požičiavala baniam, rafinériám, na významné stavby či elektrifikáciu krajiny. Celkový obrat spoločnosti stúpol z jednej miliardy belgických frankov v roku 1851 na 27 biliónov v roku 1914. Vznikali pobočky v Číne, Južnej Afrike, Egypte, Rusku, Kongu. Priekopníkom bola SGB v transparentnosti podnikania, keďže začala zverejňovať správy o svojom hospodárení a majetku.

Po tom, čo stratila funkciu centrálnej banky, k ďalším podobným zmenám došlo až v roku 1934. Kráľovským dekrétom sa rozhodlo, že od aktivít, podporujúcich vznikajúce firmy, sa odčlení bankovníctvo. Tak vznikla Générale Bank, dnes jedna z najväčších v Belgicku.

Koncom minulého storočia už bola SGB bankovou a priemyselnou skupinou s medzinárodným významom. V roku 1988 sa ju pokúsil ovládnuť jeden taliansky podnikateľ, ktorý ju vraj obvinil z „feudalizmu“. Kontrolu nad SGB napokon získala energetická firma Compagnie de Suez, ktorá už v tom čase bola s SGB prepojená. Banku ovládli Holanďania a premenili ju na Fortis, ďalšia filiálka skupiny - Petrofina, pripadla francúzskemu ropnému koncernu Total.

Neskôr kontroloval Suez SGB úplne, rovnako ako Tractebel, niekdajšiu filiálku SGB. A na prelome tohto októbra a novembra Suez SGB a Tractebel zlúčil, čím vznikla Suez-Tractebel. Firmy už boli natoľko prepojené, že v skutočnosti išlo iba čisto o právnu a technickú operáciu. Suez zároveň zjednodušuje organizáciu skupiny - 36 samostatných firiem stojí príliš veľa peňazí. Nostalgia Belgičanov za firmou a jej menom, ktoré belgickému hospodárstvu dominovalo 181 rokov, tak musela ísť bokom.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní