ĽUDIA A UDALOSTI
Bunin Ivan Alexandrovič

Vydané 6. 11. 2003 o 0:00 Autor: ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ

FOTO – ARCHÍV

Predkovia Ivana Alexandroviča Bunina prišli do stredného Ruska, aby ako kolonisti odrážali nájazdy Tatárov. Dostali od cára kus zeme, založili klany, stavali vidiecke šľachtické sídla a plodili synov, ktorí mali rovnako blízko tak k roľníckym historkám, ako aj intrigám moskovských salónov. Keď sa na prelome 19. a 20. storočia začal ruský sociálny systém prepadávať sám do seba, oni jediní sa spočiatku vedeli v novom zmätku orientovať. Kým sa prach usadil, stali sa jeho prvými obeťami. Vyviazli tí, ktorí dokázali odolať volaniu jednoduchosti a nespriahli sa ani s jednou zo strán. Jedným z nich bol Ivan Alexejevič Bunin, syn pijana s Nobelovou cenou za literatúru na poličke, slávny autor lakonického povzdychnutia: „Ľudia sa zvlčia veru rýchlo.“ Umrel 8. novembra 1953, pred 50. rokmi.

Bunin mal svoje večné témy: úpadok šľachty a život roľníkov. Nemohol sa im vyhnúť - narodil sa ako syn vidieckeho šľachtica na panstve plnom nevoľníkov neďaleko stredoruskej Voroneži. Jeho otec prehajdákal rodinný majetok pravidelnými záchvatmi alkoholizmu a kartových turnajov.

Malého Ivana radšej poslali na panstvo v Oriolskej provincii k príbuzným, ktorým bolo pod bremenom rodinnej finančnej pohromy úplne jedno, ako trávi čas. Kým nastúpil do školy, poznal malý aristokrat chalupy roľníkov zvnútra.

V tom čase už jeho staršiemu bratovi, univerzitnému študentovi, hrozilo väzenie za protištátnu činnosť. Od neho mladý Bunin dostával listy, v ktorých ho nabádal, aby čítal Gogoľa, Lermontova, Puškina.

Krátko po sedemnástich narodeninách sa v petrohradskom časopise ocitla jeho prvá báseň. Nasledovala poviedka Dedinská skica a odchod za bratom do Charkova. Stolička miestneho úradníka v Charkove však Bunina omínala - zakrátko začal kariéru redaktora novín Orlovskij Vestnik, knihovníka a súdneho štatistika.

Začal si písať s Antonom Čechovom. Stretnutie s Levom Tolstojom v roku 1894 sa skončilo rozpačito - mladý Bunin za ním prišiel ako vášnivý obdivovateľ jeho tvorby a odchádzal zmätený jeho názorovými rozpormi o zlobe cirkvi aj modernej civilizácie, pasívnom odpore a blahu vidieckej kultúry.

Kým 19. storočie dospelo k poslednej dekáde, buninovská šľachta bola na mizine a Ivanovi Alexejevičovi publikovali stú báseň. Na svete už boli poviedky Noviny z domova aj Na kraji sveta.

V roku 1905 premkol Rusko prvý kŕč revolúcie a tón Buninových próz z prostredia sedliakov a roľníkov stemnel. Jeho prítomnosť začala byť pre nadšených moskovských intelektuálov príťažou - vedel svoje o živote na vidieku a dedinských ľudí pokladal za násilníckych, do seba zahľadených a úplne neschopných riadiť štát.

O mladých revolucionároch nemal vysokú mienku. „Napríklad Majakovskij - na sebe mäkkú košeľu bez kravaty a golier ktovie prečo zdvihnutý - takto sa obliekajú zle oholené indivíduá, ktoré prespávajú v špinavých hotelíkoch a močia do nočníkov,“ napísal v poviedke Prekliate dni.

V Moskve nenašiel pokoj. Tiahol na Cejlón, do Palestíny, Egypta a Turecka. Keď v roku 1917 vybuchla revolúcia, vedel, že Rusko bude musieť nadobro opustiť. Utiahol sa do Odesy, napísal poviedku Prekliate dni a pripravil sa na cestu do Paríža. Uprostred nadšenej idealizácie más roľníkov a robotníkov zúriacich v zámkoch a meštiackych domoch Bunin vyriekol slávnu vetu: „Aká hrozná prehliadka zločincov.“ Chytil poslednú loď do Francúzska.

V roku 1933 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Keď prechádzal Berlínom, cestou na slávnostnú ceremóniu do Štokholmu ho zatkli nacisti a počas výsluchu prinútili vypiť kanister ricínového oleja. Počas 2. svetovej vojny písal Život Arseňeva, Miťovu lásku a Tienisté chodníčky.

V jeho dome sa skrýval nacistami prenasledovaný sused. V jeseni v roku 1953 mu zlyhalo srdce. Až do svojej smrti nenapísal ani slovo inak ako po rusky.

Hlavné správy

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu v Košiciach, nemusia platiť za vlaky ani autobusy.

Hnev, strach a frustrácia na zmenu nestačia

Nevyháňal migrantov, nestaval múry, nenadbiehal skroteným rasizmom,

Spoplatnený obsahOvocie zamrzlo u nás aj v Poľsku. O koľko zdražejú jablká a jahody?

Premiér Fico hovorí o odškodňovaní ovocinárov.

Spoplatnený obsahPoisťovne otočili. Dopoludnia sa vakcína platila, popoludní nie

Dve z troch poisťovní tvrdia, že očkovanie proti osýpkam preplatia.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní