Prohibícia v Amerike

Vydané 5. 12. 2003 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN

Puritánska Amerika uplietla na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia na seba bič. Aby sa očistila od alkoholizmu, zločinnosti a prostitúcie, vyrazila do útoku. Prišla s prohibíciou, teda so zákonným zákazom výroby, predaja a pitia konzumného alkoholu. Na prvý pohľad to vyzeralo rozumne: ak nebudú môcť výrobcovia alkohol vyrábať, obchodníci nebudú mať čo predávať a ľudia nebudú mať čo piť. Bolo to skôr presne naopak. Prohibícia trvala trinásť rokov a ten istý Kongres, ktorý ju zaviedol, ju musel 5. decembra roku 1933, teda pred sedemdesiatimi rokmi, zrušiť. Žiadali o to aj tí, ktorí za zákon predtým ako o dušu bojovali.

Spočiatku rôznym protialkoholickým organizáciám málokto venoval pozornosť. Laickí propagandisti a sufražetky neustávali. Nielenže preklínali alkoholikov a posielali ich do horúcich pekiel. Často dokonca zničili bar alebo saloon.

Okrem toho upozorňovali aj na tragické fakty. Ťažko pracujúci muži prepíjali výplaty, rodiny sa rozpadávali, ženy a deti trpeli. Prohibícii tieto okolnosti nahrávali.

Vplyvné organizácie podporujúce zavedenie prohibície vznikli koncom devätnásteho storočia. Najznámejšie boli Antisaloonna liga a Abstinenčný zväz kresťanských žien.

V niektorých štátoch zaviedli suchý zákon už dávno predtým, prvý bol Maine v roku 1848. Suchých štátov postupne pribúdalo, v mokrých sa viedol tvrdý zápas proti zákazu. Dve uvedené organizácie sa najviac oháňali tzv. európskym alkoholickým darom - medzi novou a veľkou vlnou imigrantov z európskeho kontinentu sa podľa nich čoraz viac objavovali ľudia náchylní k alkoholizmu. Akoby sa zabudlo, že prví anglickí pútnici na lodi Mayflower so sebou viezli 42 ton piva a 45-tisíc litrov vína a len 14 ton vody.

A ich potomkovia s alkoholom podnikali. Vznikli paliarne destilovaného alkoholu, whiskey, krčmy sa nedali ani porátať. Na každých stopäťdesiat až dvesto Američanov vrátane abstinentov bol k dispozícii jeden „saloon". Aby majitelia zvyšovali zisky, zavádzali hazardné hry a prostitúciu.

Naliehavým volaniam na záchranu spoločnosti napokon zákonodarcovia Kongresu vyhoveli. Zápas za zavedenie trval vyše dvadsať rokov. Osemnástym dodatkom k ústave sa tak v januári 1920 zaviedol do platnosti zákon o prohibícii. Nariaďoval odobratie licencií výrobcom a predajcom alkoholu. Jeho obhajcovia odhadovali, že o tridsať rokov sa Amerike podarí zbaviť alkoholu.

To, čo sa začalo diať už v prvých mesiacoch po zavedení prohibície však bojovníkov za prevýchovu krajiny šokovalo. Splnili sa najpesimistickejšie predpovede - ak zakážete alkohol, okamžite stúpne čierna výroba, pašovanie a najmä cena.

Mafia vďaka nelegálnemu obchodovaniu zbohatla (v najlepších rokoch mala zisky porovnateľné s automobilovým priemyslom) a zosilnela. Slávny Al Capone zarobil na pašovaní alkoholu za jeden rok 60 miliónov dolárov. Zapojili sa aj na prvý pohľad slušní biznismeni. Medzi nimi Joseph Kennedy, otec štyroch úspešných synov, z ktorých to jeden dotiahol až na prezidenta.

Šťastní boli najmä výrobcovia whiskey a piva v Kanade. Pašovali v takom množstve, že čoskoro nahradili podstatnú časť výroby alkoholu v Amerike. A ilegálni výrobcovia whiskey vymysleli ďalší trik. Začali vyrábať oveľa silnejšiu pálenku. Rodiny boli ešte zbedačenejšie, cena alkoholu vzrástla za päť rokov o sedemsto percent. Čo bolo najdôležitejšie, pilo sa viac ako pred prohibíciou. Krvavé vojny medzi mafiánskymi gangmi o obchod desili spoločnosť, daňové úniky boli obrovské. Po viac než desiatich rokoch sa navyše začala hlásiť nová generácia Američanov. Odmietali nielen zákon ale aj samotnú filozofiu puritánov o sebaobetovaní a očiste spoločnosti. Napokon v roku 1933 Kongres prijal dvadsiaty prvý dodatok k ústave a prohibícia sa skončila.

Amerika sa triezvou síce nestala, ale dosiaľ možno nájsť na jej mape malé „suché" mestečká, kde sa alkohol nepredáva. Stačí sa však odviezť pár míľ ďalej, kde vám v „Liquor store" predajú, čo vám hrdlo ráči.

Vplyvný odborník na roky prohibície, profesor Mark Thornton z Auburn University, napísal: „Prohibícia ako „nóbl experiment" zlyhala vo všetkých smeroch. Alkohol sa stal oveľa nebezpečnejším, narástol organizovaný zločin, zlyhal väzenský systém, zvýšila sa korupcia úradníkov. Nezvýšila sa ani produktivita práce a ani sa nezvýšili počty abstinentov. Prohibícia pripravila krajinu o veľké dane a naopak stúpli vládne výdavky na políciu a právnikov. A stalo sa ešte niečo oveľa horšie. Časť alkoholikov presedlala na ópium, marihuanu, kokaín a ďalšie drogy."

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.

Spoplatnený obsahJanušek je len Ficov figový list

Nemožno sa ubrániť pocitu, že ide o ukážkový prípad selektívnej spravodlivosti.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní