Braille Louis

Vydané 7. 1. 2004 o 0:00 Autor: ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ


Ešte pred dvesto rokmi si väčšina ľudí myslela, že slepý človek sa nemôže naučiť čítať. Za jediný kanál, ktorý môže priniesť slová do mozgu, pokladali oči. Aj pani Monique Braillová to stále opakovala, keď po úraze oka jej malého Louisa vyšlo najavo, že očami viditeľný vesmír sa mu nezadržateľne prepadá do tmy. Louis rýchlo pochopil, že ho osud vykázal za hranice sveta myšlienok, dát a formulácií. Syn dedinského remeselníka sa rozhodol, že tam prenikne. Dnes sa jeho písmom, ktoré vyzerá ako rozsypaný mak na papieri, dorozumievajú filozofi, lekári, muzikanti aj počítačoví experti. Vynálezca slepeckého písma Louis Braille sa narodil 4. januára 1809, práve pred 195 rokmi.

Rodný dom malého Louisa bol plný ostrých predmetov. Jeho otec - garbiar a výrobca konských postrojov ich potreboval na vŕtanie dierok a háčikov na svojich kožených výrobkoch. V osudný deň malý Louis poskakoval po otcovej dielni. Ako obyčajne sa hral na otca. Detská ruka s ostrým bodákom s drevenou rúčkou sa pošmykla a hrot mu vnikol do oka. Infekcia zakrátko zasiahla aj druhé oko. O pár dní navždy prestal vidieť. Mal tri roky a nevedel, čo sa s ním deje.

Nechcel však prežiť život tichého mrzáka v kúte. Naučil sa samostatne pohybovať, nastúpil v riadnom čase do školy. Vidieckej škole však čoskoro vyschli zdroje aj trpezlivosť s náročným, nadpriemerne inteligentným študentom, ktorý na svoj hendikep žiadal špeciálne podmienky a hnevalo ho, že sa nedá všetko naučiť len počúvaním. Zbalil sa a ako desaťročný odcestoval do školy pre nevidiacich v Paríži. Jeho prvá otázka po príchode znela: „Máte nejaké knihy na čítanie?"

Učiteľ mu ukázal zopár obrovských ťažkých kníh s veľkými vystupujúcimi písmenami. Výroba jednej takej knihy stála školu celý majetok. V knižnici ich mali štrnásť. Louis sa tam na celé dni presťahoval.

Školské podmienky boli podobné vojenskej akadémii. Bitka a zavieranie do samotiek o hlade neboli výnimkou. Raz za týždeň sa chodilo na prechádzku do parku. Zverenci boli jeden k druhému priväzovaní dlhým lanom. Najúspešnejší absolventi odchádzali v dvanástich pracovať do tovární a baní. Louis sa rozhodol, že sa k nim nepridá.

Čoskoro však zistil, že prečítať jedinú stránku z obrovskej knihy je nad jeho trpezlivosť. Zvlášť ho rozčuľovalo, že kým prišiel na koniec vety, zabudol, čo sa písalo na začiatku. „Prečo by som svojimi prstami nemohol vedieť čítať rovnako rýchlo ako vidiaci zrakom," opýtal sa svojho začudovaného učiteľa a začal vymýšľať hmatové kódy.

Vymyslieť celkom nové písmo však nebolo jednoduché. Mladý Braille zistil, že na rentu z patentu si bude musieť počkať. Začal sa intenzívne venovať hudbe. Čoskoro sa dokázal uživiť hraním na organ po kostoloch v celom Paríži.

Jedného dňa za Louisom Braillom prišiel učiteľ a povedal mu, že počul o zvláštnej abecede, ktorú používa francúzska armáda v noci na prenos správ, keď sa vojaci nechcú prezradiť nepriateľovi škrtnutím zápalky. Písmená abecedy boli znázornené vystupujúcimi bodkami a čiarkami. Vynález kapitána Charlesa Barbiera de la Serre sa neujal - vojaci sa systém nedokázali naučiť. Dvanásťročný Braille si zaobstaral vzorku písma, vyskúšal ju prečítať a zistil, že rýchlosť čítania sa zvýšila. Na jednu stránku sa však zmestila len jedna - dve vety. Schyľovalo sa k prázdninám. Louis zabudol na organ aj prechádzky Parížom a odcestoval do rodičovského domu.

Nasledujúci deň ho otec našiel sedieť v jeho garbiarskej dielni. Louis nevdojak chytil do rúk bodák s drevenou rúčkou na dierkovanie konských postrojov. Zabodol ním do opracovanej kože a dostal nápad.

O šesť dní bodákom, ktorý mu spôsobil slepotu, vydierkoval do kože prvú vetu svojím novým písmom. Jeho základom sa stalo šesť bodiek, ktorých rozličné pozície predstavovali jednotlivé písmená abecedy. Keď mal Braille 15 rokov, vznikla prvá kniha napísaná novou abecedou. Za niekoľko desaťročí sa rozšírila do takmer všetkých jazykov sveta, vrátane jazyka Zulu, matematických aj hudobných záznamov. Braillovo písmo bolo na svete. Stvorila ho netrpezlivosť jedného slepca, ktorý odmietol posedávať v kúte.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠiroký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

Prečo Široký skrýva vzťah k firme až na Novom Zélande?

Pýtali sme sa už viackrát, tak len aby sme nevyšli z cviku.

Spoplatnený obsahPoznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Mal dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili amnestie.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní