SME

Mendel Gregor

Tento utorok uplynulo 120 rokov od úmrtia opáta Gregora Mendela, nadaného a usilovného experimentátora a pozorovateľa prírody, ktorý objavil zákony dedičnosti organizmov. Mendelove výsledky sprvoti zapadli. Až po jeho smrti ich takpovediac ...


Tento utorok uplynulo 120 rokov od úmrtia opáta Gregora Mendela, nadaného a usilovného experimentátora a pozorovateľa prírody, ktorý objavil zákony dedičnosti organizmov. Mendelove výsledky sprvoti zapadli. Až po jeho smrti ich takpovediac oprášili a prijali iní vedci. Mendel je dnes uznávaný ako jeden zo zakladateľov genetiky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moravsko-sliezsky Nemec Johann Mendel sa narodil 20. júla 1822 v Hynčiciach (Heizendorf), teraz časti obce Vražné v okrese Nový Jičín v Česku, ako druhé dieťa sedliackej rodiny. Od skorého detstva sa zaujímal o prírodu.

Učil sa dobre a rodina rozhodla, aby ďalej študoval na univerzite v Olomouci. Mendelovci však neboli bohatí. Johann sa preto v roku 1843 stal novicom augustiniánskeho kláštora sv. Tomáša v Starom Brne. Brnianski augustiniáni boli v tom čase v oblasti vzdelávania a vyučovania na Morave pojmom. Od nich dostal rádové meno Gregor, pod ktorým je najznámejší. Za kňaza ho vysvätili v roku 1847, štúdium teológie skončil v roku 1848.

SkryťVypnúť reklamu

Potom navštevoval poľnohospodárske prednášky v Brne a od roku 1849 učil na strednej škole v Znojme. V rokoch 1851 až 1853 študoval vo Viedni zoológiu, botaniku, chémiu a fyziku. Štúdiá formálne neukončil. Z Viedne, kde sa stal členom odborných spolkov, si však priniesol bádateľské zručnosti. Začal uverejňovať prvé vedecké články.

V rokoch 1856 až 1863 Mendel experimentoval skrížením hrachu v kláštornej záhrade. Takto preskúmal vyše 28 000 rastlinných jedincov.

Mendel si čoskoro všimol, že pri krížení hrachu sa vyskytujú isté štatistické zákonitosti sfarbenia potomstva. O svojich poznatkoch referoval 8. februára a 8. marca 1865 na pôde Prírodovedného spolku v Brne. Neskôr ich overoval na iných rastlinách a včelách. V roku 1866 vydal svoje základné dielo Versuche über Pflanzen-Hybriden (Pojednanie o rastlinných hybridoch).

SkryťVypnúť reklamu

Odborná verejnosť ho vypočula, ale význam Mendelových poznatkov si vtedy neuvedomil nikto, azda okrem jeho rádových bratov. Z vedcov s ním korešpondoval iba významný mníchovský botanik Carl Wilhelm von Nägeli. Aj ten však považoval Mendelove výsledky za „neúplné". Navrhol mu, ako sa neskôr ukázalo veľmi nesprávne, aby v pokusoch pokračoval s rastlinami rodu Hieracium (jastrabníky).

V roku 1868 Mendela zvolili za opáta jeho kláštora a preláta. Zomrel po vážnej chorobe 6. januára 1884. Pochovaný je na brnianskom ústrednom cintoríne v hrobke augustiniánov. Rekviem v kostole vtedy dirigoval mladý Leoš Janáček.

Mendel si pri rastlinách priekopnícky všímal jednotlivé znaky. Delil ich do párov, z ktorých sa v potomstve vyskytne vždy buď ten, alebo onen (princíp komplementarity). Sformuloval tri po ňom nazvané zákony dedičnosti. V nich naplno rozvinul pojmy ako dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch.

SkryťVypnúť reklamu

Mendelovi súčasníci spomedzi biológov jeho prácu ignorovali aj preto, že používal matematickú teóriu pravdepodobnosti, o ktorej nemali potuchy. Mendel si však veril. Odrážajú to slová na jeho pomníku: „Môj čas príde".

Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia, Carl Correns v Nemecku, Hugo de Vries v Holandsku a Erich von Tschermak-Seysenegg v Rakúsku. Jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj živočíchy.

Mendela pri výskumoch údajne sčasti motivovalo úsilie nájsť argumenty proti vtedy uverejnenej teórii evolúcie Charlesa Darwina. (Otvorenú diskusiu o evolúcii v rámci rímskokatolíckej cirkvi pripustil až pápež Pius XII. v roku 1951.) Sám sa o evolúciu veľmi zaujímal, najmä o skoršie názory francúzskeho prírodovedca Jeana-Baptista de Lamarcka, hoci zotrval pri teologickom pohľade na svet. Vzdelaní augustiniánski mnísi z jeho kláštora však názory Darwina a prvých evolucionistov darvinovskej školy kompetentne poznali a ich diela mali v knižnici.

SkryťVypnúť reklamu

Autor: ZDENĚK URBAN pre SME

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 065
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 876
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 612
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 935
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 099
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 116
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

SkryťZatvoriť reklamu