Dumas Charles

Vydané 10. 1. 2004 o 0:00 Autor: PETER FUKATSCH

V pondelok zomrel po ťažkej chorobe v Los Angeles výškar Charles Dumas, olympijský víťaz z Melbourne 1956, ktorý jediný raz prekonal svetový rekord - 215 cm. Tragickú udalosť zaznamenali v USA so zvýšenou pozornosťou a pietou, hoci Amerika má atlétov s podobnou bilanciou úspechov minimálne stovku. Charles E. „Charley" Dumas totiž prvý pokoril hranicu siedmich stôp. Stalo sa tak v olympijskej kvalifikácii na slávnom štadióne Memorial Coliseum v Los Angeles 20. júna 1956. Presná výška bola sedem stôp a 5/8 palca, čiže 2,1495 metra.

Dumas sa narodil 13. februára 1937 v oklahomskej Tulse. Všestranný športovec získal štipendium na University of Southern California v Los Angeles a hneď v osemnástich získal americký titul výkonom 208 cm. O rok zvíťazil na olympiáde. Štartoval aj o štyri roky na OH v Ríme, kde so zraneným kolenom skončil šiesty.

Stones hovorí o hranici generácií

Posledný americký výškarský svetový rekordér Dwight Stones (232 cm v roku 1976) v pietnej reči povedal: „Bol to fenomenálny športovec a výnimočný atlét. Dostal sa cez hranicu, o ktorej snívali celé generácie."

Ron Allice, tréner na juhokalifornskej univerzite a Dumasov kamarát, si so smútkom zaspomínal: „Patrí medzi športové ikony. Skromný človek, ktorý dokázal historickú vec."

Charles pokračoval v športovej kariére ako väčšina amerických atlétov tej doby. Kým študoval a poberal štipendium, pretekal. V časoch čistého amaterizmu, v USA vtedy celkom určite, po získaní vysokoškolského titulu v kombinácii prírodných vied a telesnej kultúry učil na losangeleskej strednej škole a trénoval mladých atlétov v behoch a skokoch. Bol ženatým otcom syna Kyla a dcéry Keashy.

Skákal prvý s „kopytom"?

K Charlesovi sa viažu ešte dva výnimočné počiny. Prvý je nad slnko jasný. Bol posledným americkým svetovým rekordérom v neuveriteľnej šnúre od roku 1912 (vtedy vznikla Medzinárodná atletická federácia - IAAF, ktorá určila oficiálnu listinu svetových rekordov). Ak rátame aj neoficiálnu časť tabuliek, šnúra USA trvala od roku 1895! Prvý zaregistrovaný výkon 157 cm patrí z roku 1827 Škótovi Wilsonovi. Šesť stôp (183 cm) prekonal Angličan Brooks, osem Kubánec Javier Sotomayor (243 cm) v španielskej Salamanke v roku 1988. Deviatich sa zrejme nikdy nedočkáme. Museli by sme pridať 30,48 cm. Pri súčasnom myslení - nemožnosť.

K tretiemu primátu môžeme pridať spochybňujúce slovko „vraj". Dumas bol prvý, ktorý údajne skákal, takzvaným kopytom. Išlo o tretru s vyše trojcentimetrovou podrážkou. Vnútro bolo vystlané korkovou výplňou. Skokani sa odrážali akoby z mostíka, obuv im vraj pridávala 6 - 8 cm. Novinku zakázali v roku 1958, odvtedy má hrúbka tretry povinných trinásť milimetrov. Okrem Dumasa mal v Leningrade (1957) dosiahnuť s takouto pomocou svetový rekord Rus Jurij Stepanov - 216 cm. Prvý Neameričan v historických tabuľkách od spomínaného roku 1895.

Metre, stopy, palce - ťažká matematika

Aj Dumasov výnimočný výkon odhaľuje pre väčšinu sveta pozoruhodný anglo-americký pohľad na hraničné hodnoty v merateľných športoch. Dodnes neuznáva metrickú sústavu. Stopy a libry stále hrajú v atletike podstatnú úlohu. Kladivo napríklad váži pre nás nezmyselných 7,357 kg, pre obyvateľa Oxfordu (tam sa prvý raz oficiálne týmto náčiním súťažilo), však veľmi praktických šesť libier.

Keď legendárny britský trojskokan Jonathan Edwards na majstrovstvách sveta '95 v Göteborgu prekonal druhým pokusom bájnu métu osemnástich metrov výkonom 18,16 metra, kontinentálny Európan sa čudoval, že súťaží ďalej ako o život. Veď mal za sebou pokorenie historického medzníka a vo vrecku titul.

Ako skočil Edwards 60 stôp

Pre londýnskeho rodáka to však neznamenalo nijaký prelom, ale naopak, vrcholnú výzvu. Dĺžka 18,16 metra je totiž 58,58 stopy. Po ďalšom pokuse 18,29 metra začal tento džentlmen džentlmenov zrazu šantiť ako malý chlapec. Z tradičného britského pohľadu pokoril šesťdesiat stôp!

Z diaľkarských rekordov si Američania najviac cenia Owensových 813 cm nielen preto, že vydržal 25 rokov a tri mesiace. Neskorší štvornásobný olympijský víťaz z Berlína (100 m, 200 m, diaľka, štafeta 4x100 metrov) totiž zdolal 25 stôp. Tridsať „fítov" je 915 cm. O tom sa nám iba sníva. Súčasný svetový rekord Powella 895 cm má dátum 1991. V rekordných tabuľkách figuruje aj prvý diaľkar cez dvadsať stôp: Charles Buller dosiahol v roku 1863 6,375 cm, výkon pre súčasnú lepšiu dorastenku. V USA Bubkovým šiestim metrom v Paríži (v roku 1985) síce zatlieskali, ale jasali, až keď prekonal v Malmö (1991) 20 stôp (610 cm).

IAAF uvádza hodnoty zásadne v metroch, ale v popiskoch rekordov, ak sa tak meralo, sa uvádzajú aj stopy. V tomto smere boli (a zostali) konzervatívnejší a úctivejší k tradícii napodiv skôr Američania než Angličania. Ešte aj posledný svetový rekord, ktorý utvoril výškar USA - Dwight Stones - 232 cm má „stopársky" prepočet zo 7 stôp a 7 a 1/4 palca. Utvoril ho vo Philadephii v roku 1976. Na amerických mítingoch sa latka často posúva v stopách (fítoch) a palcoch (inčoch - 2,54 cm).

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNajskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

Spoplatnený obsahZločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

Spoplatnený obsahKotlebovci bohatli, teraz môžu prísť o milióny

Po vstupe do župy sa im začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Hámor na vrchol osemtisícovky nešliapne. Len sa ho dotkne

Stal sa najúspešnejším slovenským výškovým horolezcom.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní