Grant Cary

Vydané 16. 1. 2004 o 0:00 Autor: JITKA BOJANOVSKÁ, čtk

FOTO - ARCHÍV



Dokonale ladil so svetom dlhých cigár, naleštených limuzín a nenútenej konverzácie. Cary Grant, prudko elegantný anglický džentlmen s neodolateľnou jamkou na brade, kraľoval filmovému plátnu v zlatých časoch Hollywoodu. Svojím jedinečným štýlom spojil noblesu s humorom a pomohol vzniknúť žánru bláznivej komédie. Od jeho narodenia uplynie v nedeľu 100 rokov.

Bol vysoký, tmavý a pekný. Pod jeho uhladenými mravmi sa však skrývala tichá rezervovanosť, istý chlad, ozývajúci sa vo všetkých 72 filmoch, kde hral. Jeho filmové partnerky sa častejšie usilovali o neho než naopak. To všetko tvorilo značku Cary Grant, ktorá bola starostlivým výrobkom muža menom Archibald Leach.

„Imidž, ktorý si vymyslel v polovici 30. rokov, bol stvorený z jeho fantázií, z toho, čím chcel byť od začiatku," písali o ňom. A na začiatku nebolo ani stopy po noblese a uhladenosti.

Na detstvo malého Archieho v tmavých uličkách anglického Bristolu padol najtmavší tieň, keď mal deväť rokov. Raz prišiel domov zo školy a povedali mu, že matka odišla k moru. Už sa nevrátila. Až po dvadsiatich rokoch zistil, že bola v ústave pre duševne chorých. „Hranie som si vybral, pretože som chcel cestovať. Bristol bol veľký prístav s množstvom lodí, ktoré vozili ľudí do celého sveta. To ma bavilo."

V štrnástich utiekol zo školy k varietnému divadlu Boba Pendera. Naučil sa pantomíme rovnako ako akrobacii a kočoval s divadlom. V júli 1929 ho vybrali medzi osem Penderových chlapcov, čo zamierili do Ameriky. Ich predstavenie s názvom Good Times sa hralo spolu 456-krát, čo poskytlo Archiemu čas na aklimatizáciu. Do Británie sa už nevrátil. Vystupoval v malých divadlách, ako „dlháň" pochodoval na dvojmetrových chodúľoch v newyorskom zábavnom parku. Dostal angažmán v muzikálovom divadle na Broadwayi. Noviny písali o „driečnom mladom Angličanovi, ktorého meno si treba pamätať."

Do Hollywoodu vstúpil v roku 1932 triumfálne. Hneď v prvom roku natočil sedem filmov, i keď v nich hral len malé úlohy. Zato však s veľkými hercami, ako bola Marlene Dietrichová v Plavovlasej Venuši. To už z neho bol Cary Grant. „V Hollywoode sa objavil nový herec typu Clarka Gablea, šarmantný anglický elegán a silná herecká osobnosť," písali.

Keď mu v roku 1937 vypršala zmluva so spoločnosťou Paramount, stal sa nezávislým a vyberal si filmy sám podľa scenárov. V úspešných bláznivých komédiách vždy vystupoval s noblesou šľachtica. „Každý chce byť Cary Grant. Dokonca i ja chcem byť Cary Grant," vyhlásil svojho času. Po jeho boku defilovali hollywoodske krásky, on sám však najviac obdivoval Grace Kellyovú: „Bola to najúžasnejšia herečka, s akou som kedy pracoval. Mala myseľ ostrú ako britva a vedela sa dokonale uvoľniť." Vo filme Chyťte zlodeja (1955) Alfreda Hitchcocka s ňou mal dovolené improvizovať časti dialógov.

Veľmi úspešný bol i iný Hitchcockov film, Na sever severozápadnou dráhou (1959) s legendárnou scénou, v ktorej Grant uteká kukuričným poľom pred nízko letiacim vrtuľníkom. V romantickom trileri Šaráda (1963) s Audrey Hepburnovou („zaujímalo by ma, ako dostaneš holiacu britvu do tej jamky na brade," ukazuje Audrey prštekom v jednej scéne) si náhle začal pripadať príliš starý.

S herectvom skončil, keď mal 62 rokov. „Už ma to nebavilo." A stal sa otcom. S Dyan Cannonovou, ktorá bola o 36 rokov mladšia, mal dcéru Jenifer, svoje jediné dieťa. To už mal za sebou tri nepodarené manželstvá. To štvrté s Cannonovou tiež vydržalo len tri roky. Najdlhšie žil so svetlovlasou kráskou Betsy Drakeovou, ktorú spoznal na palube parníka Queen Mary cestou z Anglicka do USA. Kvôli nej na dva roky prestal filmovať a spoločne oboplávali svet. Lenže potom prepadol depresiám, ktoré sa skončili rozvodom v roku 1962. Betsy ho obvinila z „duševného týrania" a nazvala „surovcom, násilníkom, narkomanom a sukničkárom."

Napriek tomu sa oženil piatykrát, s redaktorkou Barbarou Harrisovou, ktorá bola o päťdesiat rokov mladšia. „Väčšiu časť života som kolísal medzi Archiem Leachom a Carym Grantom, ani jedným som si nebol istý a o oboch som pochyboval," priznal raz. Zomrel 19. novembra 1986 na srdcový záchvat. Nemal žiadny pohreb a jeho popol bol rozptýlený v Kalifornii. Presne tak, ako si to prial.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahO župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

Spoplatnený obsahSvätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní