Jadrová ponorka Nautilus

Vydané 22. 1. 2004 o 0:00 Autor: PETER MORVAY

Bojové ponorky s jadrovým pohonom sú považované za najefektívnejšiu súčasť atómovej triády strategických zbraní, ktorú okrem nich tvoria pozemné balistické rakety a bombardéry. Vďaka svojmu pohonu sú schopné mesiace sa ukrývať pod hladinou mora, sú ťažko zistiteľné a zničiteľné, a zároveň schopné kedykoľvek z hĺbky zaútočiť raketami s atómovou hlavicou. Prvú atómovú ponorku, americký Nautilus, spustili na vodu 21. januára 1954, pred 50 rokmi.

Nautilus je meno ponorky kapitána Nema z románov Jula Verna. Rovnako sa volala aj pokusná ponorka vynálezcu Roberta Fultona z roku 1800 a dve americké ponorky z prvej a druhej svetovej vojny.

Stavbu Nautila schválili v roku 1950. Najväčším problémom bolo zmenšiť jadrový reaktor tak, aby sa do ponorky vôbec vošiel.

Staršie ponorky vlastne neboli ozajstnými ponorkami. Boli to skôr lode, ktoré boli v prípade nutnosti schopné dočasne sa ponoriť pod hladinu. Mohli sa nenápadne priblížiť k nepriateľovi a schovať pred prenasledovaním. Museli pravidelne dopĺňať vzduch, ktorý potrebovala nielen posádka, ale aj dieselové motory, ktoré ponorku poháňali na hladine a zároveň dobíjali elektrické batérie, ktoré ju poháňali pod vodou.

Pre Nautilus a jeho nástupcov bolo naopak prirodzenejšie pohybovať sa pod vodou, ako na hladine. Dnešné atómové ponorky trávia 95 percent plavby pod vodou. Reaktory nepotrebujú na prevádzku žiadny vzduch, ponorka si naopak kyslík pre posádku dokáže vyrábať sama. Dĺžku ponorenia vlastne limitujú iba zásoby potravín a psychická odolnosť posádky.

V súčasnosti existujú dva základné typy bojových ponoriek: strategické nosiče jadrových balistických striel, a útočné ponorky, úlohou ktorých je aj ničenie tých predchádzajúcich. Okrem toho však môžu torpédami a strelami s plochou dráhou letu útočiť aj na iné námorné či pozemné ciele.

Nautilus bol útočnou ponorkou, jeho výzbroj tvorilo šesť torpédometov. Pod hladinou mohol zostať 6 mesiacov nepretržite a pohybovať sa tam rýchlosťou viac ako 40 kilometrov za hodinu.

Prvou ponorkou, ktorá niesla balistické rakety s atómovými hlavicami bola ponorka USS George Washington. Na vodu ju spustili v roku 1960.

Nautilus po skúšobných plavbách zaradili do služby v septembri 1954. 17. januára 1955 mohol jej kapitán Eugene P. Wilkinson prvý raz ohlásiť, že sa ponorka plaví na atómový pohon.

Za prvé dva roky služby prešiel Nautilus pod vodou viac ako 100-tisíc kilometrov. Na to mu stačilo jadrové palivo veľkosti bejzbalovej loptičky. Ponorka s konvenčným pohonom by na rovnakej trase spotrebovala 7 570 000 litrov nafty.

Posádka Nautila si užívala dovtedy nevídaný luxus. Na lodi boli automaty na sódovku a zmrzlinu a jedáleň slúžila aj ako kinosála. Prvý raz bola ponorka vybavená kvalitnou klimatizáciou a mužstvo mohlo na vyhradených miestach fajčiť.

V roku 1957 vyplával Nautilus na veľmi nebezpečnú cestu. Mal sa stať prvou loďou, ktorá dosiahne plavbou pod súvislou vrstvou ľadu severný pól. Pre poruchy navigačných zariadení sa však musel obrátiť späť.

Nevyšiel ani druhý pokus v tom istom roku. Ľad siahal tak hlboko, že ponorka neprerazila, ani keď sa jej spodok drhol o morské dno.

Do tretice vyrazil Nautilus na pól v júli 1957. Pod ľadom prešiel skoro 2000 kilometrov a 3. augusta 1958 dosiahol severný pól. Po chvíli sa posádke podarilo nájsť miesto vhodné na vynorenie a mohla do Washingtonu odoslať správu o úspechu.

Nautilus doslúžil v roku 1980. Dnes je súčasťou ponorkového múzea v Grotone v Connecticute.

Spojené štáty využívajú už iba bojové ponorky s atómovým pohonom. Okrem nich má atómové ponorky ešte Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a Čína.

Prvá sovietska ponorka s atómovým pohonom Leninskij Komsomoľ nastúpila do služby v roku 1958 a v roku 1970 sa potopila v Biskajskom zálive.

Je typické, že Sovietsky zväz postavil najväčšie a najdrahšie atómové ponorky na svete. 185 metrov dlhé ponorky triedy Typhoon s dvojitým titánovým trupom, hrdzavejúce dnes v severoruských prístavoch, boli jedným z projektov, vďaka ktorým sa komunizmus šťastne vyzbrojil k smrti.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBrusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Európskej komisii sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie ani súvisiace investície za pol miliardy eur.

Policajti bili obuškami Rómov, Gašpar vidí neprimerané zákroky

Polícia zasahovala pre šarvátku v Zborove.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní