Piccard Auguste

Vydané 28. 1. 2004 o 0:00 Autor: ZDENĚK URBAN

FOTO - ČTK



Auguste Piccard bol fyzik a vo svojom odbore spolupracoval napríklad aj s Albertom Einsteinom. Tento Švajčiar sa však preslávil najmä ako odvážny prieskumník ovzdušia a neskôr aj oceánov. Viackrát bol držiteľom výškového, respektíve hĺbkového rekordu. Piccard sa narodil pred 120 rokmi - 28. januára 1884.

Auguste Piccard a jeho dvojča, brat Jean-Felix sa narodili v Bazileji. Od skorého detstva sa zaujímali o prírodné vedy. Vyštudovali ich na prestížnej Eidgenossische Technische Hochschule v Zürichu.

Auguste si zvolil kariéru fyzika, Jean-Felix organického chemika a leteckého inžiniera. Celý život venovali výskumu a vyučovaniu. Auguste v Európe, Jean-Felix od roku 1926 v Amerike.

Auguste sa v roku 1922 stal profesorom fyziky na Université de Bruxelles v Belgicku. Zaoberal sa kozmickým žiarením a metrológiou chemických prvkov. Spolupráca s Einstenom sa týkala prístrojov na meranie rádioaktivity.

Uznanie si získal najmä výskumom stratosféry, ovzdušia nad výškou 10 kilometrov. Realizoval ho z balónov. O ne sa s bratom zaujímali už od roku 1913.

Jean-Felix aj po odchode do Spojených štátov s Augustom pracoval na vývoji balónu pre stratosférické lety. Balón musel zvládnuť riziká riedkeho ovzdušia a nízkeho tlaku, ako aj teplôt hlboko pod nulou.

Na výškové lety v nechránených košoch vtedy doplatili viacerí vedci zdravím. Zakladateľ teórie rozpínajúceho sa vesmíru Rus Alexander Friedmann dokonca na ich následky predčasne zomrel. Piccardovcom bolo jasné, že do stratosféry sa nedá bezpečne lietať v nechránenej gondole.

Auguste v roku 1930 navrhol tlakovanú gondolu z hliníka a s podporou belgickej štátnej vedeckej nadácie ju aj postavil. V máji 1931 v nej s mladým asistentom Paulom Kipferom odštartovali z nemeckého Augsburgu a dosiahli výškový rekord 15 785 metrov. O rok ho po štarte z Zürichu spolu s Maxom Cosynsom zlepšili na 16 916 metrov.

Piccard absolvoval 27 stratosférických letov balónom a výškový rekord posunul až na 23 000 metrov. Lety preňho neboli samoúčelné, vždy pri nich vykonával fyzikálne merania, osobitne kozmického žiarenia.

Od polovice 30. rokov sa Auguste zaujímal aj o výskum oceánov. Uvedomil si, že niektoré technické prvky jeho balónových gondol možno využiť pri konštrukcii podmorských plavidiel. V roku 1937 navrhol malú oceľovú gondolu, schopnú odolať obrovskému tlaku vody.

Práce prerušila druhá svetová vojna. Po vojne gondolu dokončil. Mala dva motory a ponárala sa a vynárala pomocou záťaže. Do roku 1948 v nej so synom Jacquom uskutočnil rad ponorov pri pobreží Talianska a Afriky. V roku 1950 ju daroval francúzskemu vojenskému námorníctvu.

S Jacquom postavili dokonalejšie ponorné plavidlo, známy batyskaf Trieste. V roku 1953 sním zostúpili do hĺbky 3150 metrov, čo bol rekord.

Auguste v Trieste absolvoval vyše 100 hĺbkových ponorov, znovu najmä pri Taliansku. V roku 1957 batyskaf predal vojenskému námorníctvu Spojených štátov. Kvôli zdraviu sa už nemohol ponárať.

Zažil však ešte hviezdny okamih, keď Jacques s americkým námorným poručíkom Donaldom Walshom v roku 1960 zostupom do hĺbky 10 917 metrov na dno Mariánskej priekopy v Tichomorí východne od Filipín dosiahol hĺbkový „pól" Zeme.

Radosť by mu iste urobil aj vnuk, Jacquov syn Jacques mladší, ktorý v roku 1999 s Brianom Jonesom za 20 dní ako prvý obletel v balóne zemeguľu bez medzipristátia.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní