Španielska chrípka

Vydané 6. 2. 2004 o 11:35 Autor: tasr

Najničivejšia pandémia bola v roku 1918 známa ako Španielska chrípka. Na Zemi sa objavil vírus chrípky typu A subtyp (H1N1), uviedla pre TASR vedúca epidemiológie Úradu vereného zdravotníctva SR Zuzana Krištúfková.

Odhaduje sa, že uvedeným vírusom sa infikovalo 500 miliónov ľudí. Na chrípku a komplikácie s ňou spojené v tom čase zomrelo 20 až 50 miliónov ľudí. V 50. rokoch subtyp H1N1 prestal postupne v populácii cirkulovať.

Vysvetlila, že pandémia chrípky je epidémia, ktorá sa šíri z jedného miesta postupne po celom svete a je spôsobená novým subtypom vírusu chrípky typu A.

Ďalšie pandémie boli menšieho rozsahu. Známe sú ako Ázijská chrípka, ktorá sa objavila v roku 1957. V tom čase išlo o vírus chrípky typu A subtyp (H2N2). Tento subtyp sa taktiež postupne vytratil a dodnes sa u chorých ľudí nediagnostikuje. V roku 1968 zaznamenali Hong Kongskú chrípku, pri ktorej sa ľudia infikovali vírusom chrípky typu A subtyp (H3N2).

Ostatnou známou bola v roku 1977 tzv. Ruská chrípka, pod ktorú sa podpísal vírus chrípky typu A (H1N1), ktorý opäť začal cirkulovať. Postihnuté boli prevažne osoby narodené po roku 1950, ktoré sa s vírusom A H1N1 nemali šancu stretnúť a teda vytvoriť si protilátky.

Chrípka, alebo influenza, dostala latinský názov na základe stredovekej predstavy, že pôvod choroby súvisí s vplyvom hviezd. V roku 1933 sa vedeckej skupine anglického mikrobiológa Wilsona Smitha podarilo po prvý krát izolovať vírus chrípky na zvieratách - fretkách. Odvtedy sa začala písať nová kapitola boja proti chrípke. Prvá medzinárodná sieť, ktorá sledovala výskyt a rozdelenie kmeňov vírusu chrípky v populácii začala fungovať v roku 1946.

Hneď po založení Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) v roku 1948 bola začlenená do jej činnosti. Cieľom Globálneho chrípkového programu je v prvom rade včasné zachytenie vzniku prípadnej pandémie a následné rýchle prijímanie opatrení. V medzipandemickom období sústreďuje na rýchle zachytenie vzniku epidémie a analýzu cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky za účelom prípravy očkovacej látky. V súčasnosti je do tohto programu zapojených 110 Národných referenčných centier (NRC) pre chrípku v 86 krajinách vrátane Slovenska a 4 Referenčné centrá SZO. Pre austrálsky kontinent je Referenčné centrum SZO v Melbourne, pre Áziu v Tokiu (Japonsko), pre Európu je to v Londýne (Veľká Británia), pre americký kontinent v Atlante (USA).

Izolovaný vírus umožnil začať vývoj protichrípkovej vakcíny. Prvý pokus o očkovanie sa uskutočnili už dva roky po prvej izolácii vírusu. Pripraviť očkovaciu látku však bolo možné až po dôkladnejšom skúmaní a poznaní vlastností vírusu chrípky.

Prvé očkovacie látky boli však pripravené až v roku 1942 z vírusových častíc chrípky typu A a B, ktoré sa chemicky usmrtili. Od roku 1960 bolo zavedené očkovanie proti chrípke uvedených typov.

V druhej polovici dvadsiateho storočia sa príprava a výroba chemických vakcín ďalej rozvíjala. Vedcom sa podarilo pripraviť čistejšie a bezpečnejšie vakcíny, ktoré sa aplikujú aj v súčasnosti. V posledných rokoch bolo do výskumu vakcín vložené veľké úsilie. Okrem úsilia o vylepšenie vakcíny proti chrípke samotnej, sa robí intenzívny výskum s alternatívnymi formami podania vakcíny. Predpokladá sa, že nové cesty jej podania u mnohých pacientov zvýšia akceptáciu vakcinácie a o niekoľko rokov prídu na trh vakcíny podávané na lyžičku, alebo ako nosné kvapky.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.

Spoplatnený obsahJanušek je len Ficov figový list

Nemožno sa ubrániť pocitu, že ide o ukážkový prípad selektívnej spravodlivosti.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní