Bader Douglas

Vydané 11. 2. 2004 o 0:00 Autor: ROMAN PATAJ

Pred rokom 1989 vedelo asi každé malé dieťa vo východnom bloku, kto je to Meresjev - beznohý sovietsky letec, ktorý mal počas vojny zostreliť 11 nemeckých lietadiel. Už málokto vedel, že Meresjev sa volal v skutočnosti Maresjev a meno mu poplietla sovietska propaganda. Ľudí, ktorí vedeli, že svojho beznohého hrdinu mali aj Briti, bolo ešte menej. Úspechy rodeného Londýnčana Douglasa Badera boli pritom ešte väčšie a rešpekt si vyslúžil aj u pilotov nemeckej Luftwaffe. Narodil sa 10. februára 1910.

Douglas Bader sa dostal k Britskému kráľovskému letectvu (RAF) dávno pred vojnou. Už v roku 1928 ho prijali do leteckej školy. Medzi nadriadenými nebol veľmi obľúbený. Rozčuľoval ich svojou neochotou podriaďovať sa pravidlám a disciplíne. Od vylúčenia zo školy ho zachránili iba výnimočné pilotné kvality.

Jeho kariéru na niekoľko rokov zastavil nešťastný 14. december 1931. Vtedy nezvládol akrobaciu nízko nad zemou a havaroval. Život mu lekári zachránili len za cenu amputácie oboch nôh.

Hneď, ako dostal nové protézy, pustil sa do tréningu. Dokonca mu dovolili aj skúšobný let v cvičnom lietadle pred komisiou. Nepresvedčil, z letectva musel odísť v roku 1933.

Ďalšiu šancu dostal až tesne pred začiatkom vojny. RAF potrebovalo každého pilota. Vo februári 1940 bol konečne opäť v bojovej jednotke. Mal už 30 rokov a patril medzi najstarších pilotov. Po dvoch mesiacoch vlastnou vinou už ako veliteľ perute opäť havaroval. Okrem otraseného sebavedomia sa mu nič vážne nestalo.

Čoskoro prišli aj úspechy. Prvý zostrel získal pri krytí evakuácie britských a francúzskych vojsk z francúzskeho Dunkerque. Bader mal údajne strach z lietania nad morom. Vraj sa bál, že ho protézy v prípade pristátia na hladinu mora stiahnu pod vodu. Vyplnil si ich preto pingpongovými loptičkami, aby ho nadnášali. Pri jednom lete mu však vo veľkej výške začali praskať a Bader sa zľakol, že je pod nepriateľskou paľbou.

Najväčšiu slávu si vyslúžil ako veliteľ 242. perute. Tvorili ju kanadskí piloti. Keď počuli, že ich bude viesť beznohý veliteľ, báli sa, že bude stále sedieť za stolom a do vzduchu s nimi nevzlietne. Svojou charizmou a bojovým zápalom si ich čoskoro získal.

Pod Baderovo velenie postupne RAF podriadila ďalšie štyri jednotky. Medzi nimi aj slávnu 310. československú peruť. Vytvorilo sa tak duxfordské krídlo, po jeho veliteľovi ho volali aj Baderov wing.

Počas Bitky o Britániu táto jednotka odviedla veľmi dobrú prácu. Za jediný mesiac najťažších bojov vďaka nej z oblohy spadlo 152 nemeckých lietadiel.

Úspechy prišli aj vďaka novej taktike, ktorú zaviedol Bader. Proti nepriateľovi sa snažil nasadzovať čo najviac britských stíhačiek naraz. Do augusta 1941 mu priniesla 22,5 zostrelu nemeckých strojov na jeho osobné skóre. Vtedy sa počas súboja s nemeckými stíhačmi nad Francúzskom zrazil s jedným z nich. Svoje lietadlo musel opustiť na padáku. Jedna s protéz sa mu pritom zachytila v kokpite a takmer mu zabránila vo výskoku. Podarilo sa mu to až potom, ako ju zlomil, ale definitívne o ňu prišiel.

Krátko po zoskoku Bedera Nemci zajali. Prejavili sa ako veľkorysí protivníci. Prostredníctvom rádia do Londýna vyslali správu: „Douglas Bader je nažive. Vyhlasujeme zajtra na jednu hodinu pokoj zbraní. Vyšlite bombardér, ktorý dovezie jeden pár protéz. Nad kanálom ho bude čakať dvojica Bf 109, ktorá poletí ako sprievod."

Briti v stanovenom čase neprileteli, nechceli, aby to využila nemecká propaganda. Počas bežného náletu však jedno z lietadiel nenieslo bomby, ale debnu s protézami, ktorú zvrhlo nad nemeckým letiskom St. Omer, v blízkosti ktorého bol Bader v zajatí.

Tam sa stretol aj s Adolfom Gallandom, slávnym generálom Luftwaffe. Ten ho zobral na letisko, kde ho predstavil svojim pilotom. Dokonca mu dovolil sadnúť si do nemeckej stíhačky. Žiadosť o let mu však Galland zamietol. Určite vedel prečo.

Bader bol notorický utečenec. O útek sa pokúsil niekoľkokrát. Prvý raz hneď z nemocnice, keď si z plachiet urobil lano, po ktorom sa zošplhal z druhého poschodia. Neúspešných útekov bolo ešte viac. Nakoniec Nemci Badera umiestnili do zajateckého tábora Colditz. Bol to prísne strážený stredoveký hrad, z ktorého sa už ujsť nedalo.

Po vojne Bader založil nadáciu na pomoc deťom postihnutým rovnako ako on.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

Spoplatnený obsahSlovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní