Reuter Paul Julius

Vydané 25. 2. 2004 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

Spravodajská agentúra Reuters vydá denne osem miliónov slov v devätnástich jazykoch. Má 185 pobočiek, 17 000 zamestnancov - z toho 2000 novinárov. Jej zákazníkmi sú médiá, podniky, banky, vládne inštitúcie. Patrí medzi najrešpektovanejšie a najvyužívanejšie spravodajské zdroje. Vyrába texty, fotografie, grafiku, videá. Osobitnou kapitolou je jej finančný servis - tvorí až 90 percent jej príjmov. Agentúra nesie meno svojho zakladateľa - baróna Paula Juliusa Reutera. Tento muž pochopil význam informácií a to, že kto ich doručí skôr, vyhráva. Vedel skombinovať najnovšie technológie a najtradičnejšie metódy. Začínal s telegrafom a tam, kde nefungoval, nasadil poštové holuby. Barón Reuter zomrel pred 105 rokmi vo francúzskom Nice.

Paul Julius Reuter sa narodil v roku 1816 ako Israel Beer Josafat v nemeckom Kasseli v rodine rabína. Ako dospelý muž sa dal pokrstiť v protestantskom kostole a zmenil si meno na Paul Julius Reuter.

Pracoval ako úradník v banke svojho strýka v Göttingene, kde sa zoznámil s matematikom a fyzikom Gaussom, ktorý okrem iného experimentoval s telegrafom. Nový vynález ho očaril, rovnako ako zistenie, že úspech finančných operácií závisí od rýchlych a presných informácií.

Od biznisu sa načas odvrátil a v revolučnom roku 1848 sa pustil do písania protivládnych pamfletov. Vtedy bol spolumajiteľom malého berlínskeho vydavateľstva Reuter a Stargardt. Keď opadla revolučná vlna, Reuter začal byť Nemecku nepohodlný a utiekol do Francúzska. Zamestnal sa v agentúre Havas (dnes AFP), kde prekladal správy a zbieral finančné informácie, ktoré posielal nemeckým novinám.

V roku 1850 dostal nápad speňažiť nedostatky v telegrafickej sieti. Využil asi 80-kilometrovú „dieru" medzi hlavnou nemeckou telegrafickou linkou a linkou, ktorá išla z Bruselu do Paríža. Nemal peniaze, aby „pauzu" prepojil drôtmi, a tak nasadil poštové holuby. Reuter sedel na stanici telegrafu v Bruseli, jeho žena v nemeckom Aachene. Posielali si holuby s finančnými správami. Holuby dokonca prekonali vlaky. Boli štyrikrát rýchlejšie.

Tento obchod mu vydržal rok. Vtedy totiž dieru prekonali drôtmi a Reutrove služby už nikto nepotreboval.

Presídlil sa do Londýna. V roku 1851 tam otvoril pobočku svojej kancelárie a odvtedy Reuters datuje svoju históriu. Do Londýna nešiel náhodou. Len počúvol svoje heslo: Choď za káblom. Reuter otváral svoje kancelárie všade tam, kde vznikol nový komunikačný uzol.

Po čase mal dosť peňazí, aby budoval a prevádzkoval vlastnú komunikačnú infraštruktúru. V londýnskom ústredí firmy dodnes visí jeho obraz: prstom na ňom ukazuje na glóbuse trasu, po ktorej položil svoj prvý súkromný kábel.

V čase, keď prišiel do Londýna, začal fungovať podmorský kábel, ktorý spájal popod La Manche Francúzsko a Britské ostrovy. Svoj úrad múdro umiestnil blízko londýnskej burzy. Najprv posielal len finančné správy a pokúšal sa preniknúť aj do ctihodných londýnskych novín. Tie boli opatrné a Reuterov servis nechceli kúpiť.

Prielom nastal v roku 1859: The Times uverejnil reč sardínskeho kráľa, ktorá odštartovala francúzsko-rakúsku vojnu. Po Timesoch ho začali odoberať aj ostatní. Reuter nasadil svojich spravodajcov aj na generálne štáby oboch armád a mal informácie z prvej ruky. Podobnú taktiku využili médiá aj vo vojne v Iraku.

Ďalšiu šancu dostal Reuter v podobe americkej občianskej vojny. Bola to jeho agentúra, ktorá v roku 1865 prvá informovala o zavraždení prezidenta Lincolna. Lodi, ktorá vyplávala z Ameriky s touto správou, trvalo 12 dní, kým dosiahla írske brehy. Tam už čakal Reuterov človek. Správu odtelegrafoval do Londýna a spôsobil paniku na burzách v celej Európe.

V tom istom roku otvorila agentúra prvú pobočku mimo Európy - v egyptskej Alexandrii. Reuter nebol jediným spravodajským magnátom - na krk mu dýchal nemecká agentúra Wolf a francúzsky Havas. Mocní sa v roku 1870 dohodli, že si nebudú robiť problémy, a rozdelili si trh. Spoločne ho ovládali ešte roky.

Od roku 1871 je Reuter barónom. O sedem rokov sa vzdal pre zlé zdravie riadenia firmy. Odišiel za lepšou klímou do Nice a podnik odovzdal synovi Herbertovi.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZ Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Spoplatnený obsahRepublika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní