Albrecht z Valdštejna

Vydané 26. 2. 2004 o 0:00 Autor: PETER MORVAY

Rýchly vzostup a strmý pád Albrechta z Valdštejna inšpiroval mnohých historikov a umelcov. V roku 1608 vypracoval astronóm Ján Kepler pre vtedy ešte neznámeho českého šľachtica horoskop, v ktorom mu predpovedal žiarivú kariéru a bohatstvo. Horoskop sa však skončil v roku 1634. Pred 370 rokmi Valdštejna zavraždili.

Celým menom sa volal Albrecht Václav Eusebius z Valdštejna. Narodil sa v roku 1583 ako potomok starobylého, ale schudobneného českého rodu. Mal dve možnosti rýchlo zbohatnúť: dať sa na vojenskú dráhu alebo sa výhodne oženiť. Valdštejn urobil oboje.

Prvé vojenské skúsenosti získaval od roku 1604 ako práporčík v Uhorsku v bojoch proti Turkom. Manželstvom z roku 1609 získal panstvá na východnej Morave. Pragmaticky, iba v záujme kariéry, medzitým stihol prestúpiť z protestantskej viery na katolícku. To mu otvorilo dvere pred kariérou v cisárskych službách.

Rozhodujúca chvíľa Valdštejnovho života nastala v období českého stavovského povstania. Vymenovali ho za veliteľa jedného z plukov moravského stavovského vojska, keď sa však Morava začala prikláňať na stranu povstalcov, Valdštejn aj s pokladnicou stavov utiekol do Viedne.

Po porážke povstania stúpal strmo hore, už v 1623 ho povýšili do prvej generálskej hodnosti. Viac než vojenčenie však Valdštejna zaujímalo hromadenie majetku. Šikovne zbieral skonfiškované panstvá vzbúrencov.

V roku 1622 sa stal členom konzorcia, ktoré malo v Čechách uskutočniť prechod na novú menu. Stalo sa tak prostredníctvom takmer 90-percentnej devalvácie, ktorá mnohých obyvateľov krajiny ožobráčila, Valdštejn však na nej zarobil ďalší majetok. V roku 1622 sa druhý raz, opäť výhodne, oženil.

V roku 1624 už bol Valdštejn najbohatším mužom v Čechách. Cisárske vojská vtedy v bojoch tridsaťročnej vojny stáli proti koalícii Anglicka, Dánska, Holandska a Sedmohradska a ťahali za kratší koniec. Valdštejn cisárovi Ferdinandovi II. ponúkol, že za finančné kompenzácie a ďalšie majetky z vlastných zdrojov vyzbrojí 20-tisícovú armádu a na jej čele vytiahne do boja. Onedlho ho vymenovali za hlavného veliteľa cisárskych a katolíckych vojsk.

O krátky čas ovládol severné Nemecko a pobrežie Baltského mora. Cisár ho medzi inými v roku 1628 vymenoval za "generála Oceánskeho a Baltického mora" a jeho panstvá v Čechách povýšil na Frýdlantské kniežactvo, ktoré sa stalo autonómnou časťou Českého kráľovstva.

Valdštejnova narastajúca moc však cisára zároveň znepokojovala. Už o rok neskôr uzavrel mier so svojimi protivníkmi a Valdštejna pozbavil velenia. Urazený generál sa stiahol na svoje panstvá.

V roku 1630 vstúpilo do tridsaťročnej vojny proti Habsburgovcom aj Švédsko. Najschopnejší vojvodca celého konfliktu, švédsky kráľ Gustáv II. Adolf niekoľkokrát porazil cisársku armádu a dobyl väčšinu Nemecka aj Čiech.

Cisár sa v úzkych opäť obrátil na Valdštejna. Ten si vymohol široké právomoci, získal ďalšie majetky a za pár mesiacov postavil novú armádu. Podarilo sa mu vyhnať Švédov z Čiech a Bavorska. V roku 1632 síce Švédi zvíťazili v rozhodujúcej bitke pri Lützene, v boji však padol aj Gustáv Adolf a švédska moc postupne upadala.

V tej chvíli začal Valdštejn opäť hrať na obe strany. Začal vyjednávať so Švédmi a s českými emigrantmi, ktorí utiekli po porážke stavovského povstania. Pravdepodobne uvažoval, že by sa odtrhol od cisára a možno získal českú kráľovskú korunu.

Správy o jeho správaní dorazili do Viedne. Cisár Valdštejna opäť zbavil velenia a vyhlásil ho za zradcu. Toho sa chopili niektorí z Valdštejnových veliteľov, ktorí včas pochopili, že je načase prestúpiť na inú loď. Sprisahanci usporiadali hostinu pre Valdštejna a jeho verných, táboriacich v Chebe. Generál zostal doma, takže pobili iba jeho pobočníkov a vydali sa do domu, kde nocoval on. Premohli slabú stráž a Valdštejna v jeho spálni prebodli.

O Valdštejnovi nemožno tvrdiť, že by sa svojím poňatím morálky, vernosti či sebeckosťou výrazne líšil od iných, v podstate dobrodruhov svojej epochy. Bol však nesporne schopnejší, aj keď sa nakoniec tiež prepočítal.

O rozpornosti jeho obrazu svedčí jedna kuriózna udalosť. Nemci, ktorí ho pod menom Wallenstein tiež považujú za vlastného, po ňom v období druhej svetovej vojny pomenovali obrnenú divíziu SS (slúžili v nej aj jednotky Hlinkovej gardy). V roku 2002 potom čestné meno "Albrechta z Valdštejna" rozkazom prezidenta Havla získala 1. mechanizovaná divízia českej armády.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní