Pre niekoho je to len krmivo pre vtáky, pre iného raňajky, bez ktorých sa nemôže začať deň. A bolo aj mnoho takých, ktorí ich jedli na protest proti konzumnej spoločnosti, odchovanej na mäse a tukoch. Jedol ich Thomas Mann a sympatie im preukazovali aj Mussolini či Hitler. Z jablčného diétneho jedla je dnes svetový pojem zdravého stravovania a recept na mnohé neduhy. Švajčiarsky objav sa volá müsli a v marci oslávi svoju storočnicu.
A možno sú müsli oveľa staršie. Kašu z obilia, surovej stravy a mlieka jedli alpskí pastieri dávno predtým, než inšpirovali mladého švajčiarskeho lekára Maximiliána Birchera-Bennera. Až on urobil z kaše revolučný pokrm.
Bircher-Benner bol zástancom surovej stravy. Päť rokov skúšal poznatky na vlastnom tele, kým si v roku 1891 ako 24-ročný otvoril prax v Zürichu. S novou diétou mal prekvapujúce úspechy.
Keď sa mladý lekár v januári 1900 postavil pred zürišské konzílium lekárov, aby im predstavil novú stravovaciu terapiu, mal už na Zürichbergu malú kliniku. Pre učencov to bola revolučná myšlienka. Civilizačné choroby spôsobené aj nadmerným požívaním mäsa chcel Bircher-Benner liečiť rastlinnou stravou a varené jedlá nahradiť surovými. Na vtedajšie obdobie, čo hygienu ešte len objavovali, to bola provokácia. Prvé polená hodili švajčiarskemu nadšencovi známi lekári Robert Koch a Louis Pasteur. Pre nich bolo dobré jedlo len uvarené. Medicína vtedy životne dôležité funkcie vitamínov, či stopových prvkov nepoznala.
Bircher-Benner sa však nevzdal. O štyri roky už viedol veľké sanatórium na Zürichbergu, kde sa zdravo jedlo, pri procedúrach sa využívala studená a teplá voda, masáže, liečebná gymnastika. A veľká pozornosť sa venovala duševnému rozpoloženiu pacientov.
Základom jeho teórie bolo obmedziť mäso, cukry a tuky a nahradiť ich zdravou surovou stravou.
Tak sa zrodilo jablčné diétne jedlo. Recept bol jednoduchý: jedno až dve nastrúhané jablká, polievková lyžica ovsených vločiek, tri lyžice vody, šťava z polovice citróna, a sladké kondenzované mlieko. Nakoniec pridal Bircher-Benner lyžicu postrúhaných orechov a kaša bola hotová. Zmes dostala názov müsli o niečo neskôr. Bola to zdrobnenina od švajčiarsko-nemeckého slova Mus a mala nahradiť ideálnu stravu - materské mlieko. Názov vraj vymysleli Bircherove deti.
Dnes už je jasné, že hodnota surovej stravy nie je, ako si to myslel Bircher, v jej energetickom obsahu, ale v množstve vitamínov či stopových prvkov, ktoré obsahuje.
To vtedy nevedel ani ich tvorca, ani jeho milovníci, hoci müsli na Bircherovej klinike jedli aj pacienti takého kalibru ako Thomas Mann. Revolučný spôsob liečby ho nadchol a Zürichberg pohotovo premenoval na Zázračný vrch. Fascinovaní vegetariánskou stravou boli v 30. rokoch aj taliansky vodca Mussolini či Adolf Hitler. Striedma, zdravá strava pasovala do novej nemeckej lekárskej vedy a k silnej nemeckej nadrase. A keď Bircher-Benner oboch verejne pochválil za ich stravovacie návyky, dostal lákavú ponuku. Mal sa stať riaditeľom Nemocnice Rudolfa Hessa. Odmietol a zostal v Zürichu. Nebol vraj prívržencom fašizmu, hoci jeho sympatie mu neskôr naštrbili povesť.
Treba dodať, že nie všetko bolo ideálne a nie všetci Bircherovi pacienti boli nadšení z vtedajších liečebných metód. Na klinike bol totiž zakázaný alkohol, pri jedle sa muselo správne prežúvať, predpísaný bol pohyb na čerstvom vzduchu. Na mnohých bolo toho zdravia príliš a z kliniky zdupkali.
Müsli prežili a mali mnoho hviezdnych období. Ľudia po nich často siahali nielen ako po ľahkom a zdravom pokrme. V krízových spoločenských časoch sa stala kaša symbolom protestu proti konzumnej spoločnosti. V revolučnom roku 1968 ich časť spoločnosti jedla, aby tak demonštrovali svoj návrat k prírode a prirodzenému. Pre iných boli müsli v rovnakom čase synonymom nadávky pre ekologické hnutia a nedbanlivo oblečených ľudí s dlhými vlasmi a sandálmi.
Dnes sú na trhu najrozličnejšie produkty podobné müsli, hoci s tými prapôvodnými nemajú už veľa spoločné. Müsli tyčinky, hotové müsli a rôzne iné produkty sú dnes receptami na nádorové ochorenia, na zníženie cholesterolu, zlepšenie trávenia, či ako súčasť skrášľovacej diéty po vianočných a veľkonočných sviatkoch.
