Róbert Pukalovič s kapitánskym céčkom dvíhal naposledy pohár slovenského hokejového majstra v drese Zvolena v roku 2001. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Róbert Pukalovič povedie vicemajstra zo Zvolena s kapitánskym céčkom na svojom drese číslo 4 v nedeľu na úvodný zápas 10. ročníka Extraligy ako najskúsenejší muž celej súťaže. Konštruktívny obranca s vyváženou ofenzívnou i defenzívnou fázou, ktorý 28. októbra oslávi 42. narodeniny, nastupuje na svoju dvadsiatu štvrtú sezónu medzi seniormi.
Rovnako ako líder nováčika zo Spišskej Novej Vsi Igor Liba, ktorý je však o týždeň mladší (4. 11. 1960).
Otvorenú hlavu obohatili fínske skúsenosti
Bratislavský rodák R. Pukalovič, ktorého ľudia okolo hokeja nenazvú inak ako „Džugala“ (autorom tohto umeleckého hokejového mena je nebohý Dušan Pašek, ktorý ju bývalému spoluhráčovi trochu prispôsobil po návšteve mongolského štátnika s podobným priezviskom na Slovensku), sa do bývalej federálnej ligy prebil v tvrdej konkurencii veľkého Slovana v sezóne 1979/80, hneď po zisku historického titulu československého majstra.
„Začínal som v dvojici s Ičom Černým. Vzormi mi boli borci zo Slovana ako Milan Kužela, Jožko Bukovinský, Ľuboš Ujvári a aj môj partner Ičo. Vo svetovom hokeji vtedy priniesol revolučný progres v hre obrancu Rus Viačeslav Fetisov. Ja som sa držal jednoduchého športového kréda - urobiť všetko preto, aby som bol čo najlepší.“
R. Pukaloviča vždy zdobil zmysel pre fair-play, jeho otvorenú hlavu obohatili skúsenosti z päťročného pôsobenia vo Fínsku (Kalajoki a Kuopio). Po návrate v zrelom hokejovom veku v slovenskej Extralige získal pozoruhodnú zbierku troch majstrovských titulov. Oslavoval v Trenčíne, Slovane i vo Zvolene.
Úspechy v zrelom veku
Na staré kolená sa dočkal aj najcennejšieho reprezentačného dresu. Na jar v roku 1997 mal pre seba i syna zakúpený zájazd na majstrovstvá sveta vo Fínsku. Nečakaná nominácia trénera Jozefa Golonku však zmenila Džugalov štatút turistu na aktívneho 36-ročného účastníka, ktorý v slovenskom drese obstál. O rok figuroval aj v tíme Jána Šterbáka na MS vo Švajčiarsku, letel aj na olympiádu v Nagane 1988, kde ho však na ľad nepustila nepríjemná choroba.
V ankete Zlatý puk ho trikrát vybrali do All Star, v roku 1998 sa stal najlepším obrancom.
„Škoda, že pri nedávnom exkluzívnom vyhlasovaní Zlatého puku bola slovenská Extraliga zatlačená absolútne do úzadia. Úspech na MS vo Švédsku je naozaj veľká vec, ale domáca súťaž si zaslúžila citlivejší prístup, najlepších z nej mohli oceniť oddelene. Nie som si tiež istý, či sa podarilo, alebo podarí dostatočne vyťažiť z hodnoty zlatých medailí pre rozvoj hokeja. Vybavenie zimných štadiónov na Slovensku je zväčša biedne. Najmä v teplejších mesiacoch ich technologická zastaranosť neumožňuje pripraviť kvalitný ľad, nad ktorým visí navyše hmla. Takéto veci sú vo vyspelom svete dávno vyriešené.“
Čakanie otca na syna
V juniorke Slovana korčuľuje s nápadne podobnou pohybovou kultúrou osemnásťročný Róbert Pukalovič junior pod vedením bývalého otcovho spoluhráča Ivana Dorniča.
V tlači sa v minulosti viackrát premieľala túžba otca zahrať si raz so synom v jednom drese. „Bolo by to určite pekné, ale nič nemienim znásilňovať. Neznamená to, že kvôli tejto vidine sa budem donekonečna naháňať medzi mantinelmi.“
V tejto sezóne by sa mohol otec so synom stretnúť proti sebe v zápase Extraligy. Ak by tréner Slovana J. Šupler dostal odporučenia od I. Dorniča a vytiahol Pukaloviča juniora do áčka.
„Nevidím to veľmi reálne,“ brzdí predstavu vždy triezvo uvažujúci Džugala. „Vlastní odchovanci to majú veľmi ťažké predovšetkým v silnejších kluboch, vo väčších mestách. Mladým sa zväčša len preťahujú medové motúzy rečí, že ich šanca príde, no realita je taká, že vedenie vždy z dvoch tretín skúpi cudzincov - hotových hráčov, len aby si klub udržal popredné postavenie. V tomto smere sú na tom lepšie talenty z menších miest, kde nevládzu utiahnuť finančne náročných hokejistov a deje sa z núdze cnosť.“
V Egypte za teplom a slnkom
R. Pukalovič nič nemení na osvedčenom recepte individuálnej prípravy. Po dovolenke v Egypte, kde organizmu padlo vhod teplo, slnko a slaná voda, striedal posilňovňu, tenis a bicykel. „Trošku som cítil presilené koleno, no verím, že zvládne aj tú 24. sezónu. Udržiavam si konštantnú váhu 90 kilogramov. Zjem prakticky všetko, od cestovín po rôzne druhy mäsa. Dôležitá je však rovnováha príjmu a výdaja. Môžete mi veriť, že na novú sezónu sa naozaj teším. Predpokladám, že bude omnoho vyrovnanejšia ako predchádzajúca. O čelo tabuľky sa bude uchádzať štyri-päť tímov.“
