Nedbal Oskar

Vydané 25. 3. 2004 o 0:00 Autor: OLIVER REHÁK

Hoci bol jedným z najtalentovanejších žiakov slávneho skladateľa Antonína Dvořáka a vynikajúcim komorným hráčom, nakoniec sa rozhodol stať sa dirigentom. Bolo to šťastné rozhodnutie, pretože práve v tomto povolaní sa Čech Oskar Nedbal stal na začiatku 20. storočia jednou z najväčších osobností európskeho hudobného života. Dnes si pripomíname stotridsiate výročie narodenia tohto pozoruhodného muža, ktorý sa okrem iného podieľal i na sprofesionalizovaní operného súboru Slovenského národného divadla v Bratislave.

Podobne ako v prípade mnohých iných osobností aj o osude Oskara Nedbala rozhodla náhoda. Keď mu ako šestnásťročnému študentovi pražského konzervatória hrozilo vylúčenie za ulievanie, riaditeľ priniesol pred školský orchester ťažkú partitúru a opýtal sa, kto si ju trúfa oddirigovať priamo z listu.

"Nikto sa nehlásil. Mňa však niečo podpichovalo, hoci som ešte nikdy nestál pred orchestrom ako dirigent (...) Hrali sme a dopadlo to tak, že ma riaditeľ objal a povedal: Týmto sa vám odpúšťa váš trest a ste znovu prijatý za žiaka konzervatória. To rozhodlo o mojom dirigentstve," cituje Nedbalove slová český kultúrny mesačník Aplaus.

Nedbal sa narodil v českom meste Tábor 26. marca 1874. Prvé dotyky s hudbou absolvoval v rodnom dome, ktorý bol centrom tamojšieho hudobného života. Hoci prihlášku na pražské konzervatórium poslal neskoro, už spomínaný riaditeľ Bennewitz rozpoznal jeho nadanie a prijal ho. Od roku 1891 bol členom Českého kvarteta, ktoré sa čoskoro stalo jedným z najrenomovanejších komorných súborov na svete. Pätnásťročná Nedbalova úspešná kariéra hráča na violu sa skončila prezradením románika s manželkou prvého huslistu.

V rovnakom čase začal študovať kompozíciu u Antonína Dvořáka. Vďaka talentu sa mu u slávneho učiteľa prepieklo všeličo: raz údajne prišiel na hodinu rovno z flámu a Dvořák sa pýtal, ako by študenti inštrumentovali jednu klavírnu skladbu. Keď odmietol návrhy ostatných, obrátil sa na Nedbala s otázkou, čo by s tým robil on. "Ja by som s tým praštil," znela drzá odpoveď, na ktorú prekvapivo zareagoval učiteľ slovami: "To je ono! Tak rýdzo klavírna skladba sa inštrumentovať nedá."

Dirigentská palička ho priťahovala čoraz silnejšie. Po sérii úspešných koncertov sa v roku 1900 stal šéfdirigentom Českej filharmónie. O štyri roky neskôr počas koncertného turné po Rusku využil množstvo voľného času a oprášil skladateľské vzdelanie. Viedenské uvedeniu baletu Pohádka o Honzovi z neho urobilo osobného priateľa dirigenta Gustava Mahlera i uznávaného autora, a tak nečudo, že keď miestni milovníci hudby v roku 1907 založili orchester Tonkünstlerverein, oslovili s ponukou na post umeleckého riaditeľa práve jeho.

Nedbalovi asi nikde nebolo lepšie ako v mondénnej Viedni, vtedajšom hlavnom meste rakúsko-uhorskej monarchie. Stal sa populárnym a začal sa popri dirigovaní venovať i komponovaniu. V krátkom slede napísal niekoľko diel, spomedzi ktorých majú významné miesto v dejinách dve majstrovské operety Poľská krv a Vinobranie.

Hoci sa zdalo, že mu všetko ide hladko, keby sa narodil v inom čase, mohol sa dožiť viac než len päťdesiatšesť rokov. Jeho problémy sa začali po skončení prvej svetovej vojny, keď ho protičeské nálady vyštvali z Viedne a po návrate do Prahy zistil, že tam ho považujú za odrodilca. Pre to sa rozhodol v roku 1923 prijať, napriek vedomiu o nedostatočných finančných subvenciách, miesto na čele rodiaceho sa operného súboru Slovenského národného divadla. V Bratislave pôsobil Nedbal až do smrti. Svojím menom i schopnosťami pomohol vybudovať profesionálny súbor, s ktorým absolvoval úspešné medzinárodné zájazdy, uviedol prvú slovenskú operu Kováč Wieland Jána Levoslava Bellu a vďaka nemu tu účinkovali najväčšie európske hudobné hviezdy, ako boli skladatelia Pietro Mascagni a Richard Strauss či speváčka Emma Destinnová.

Od roku 1926 bol programovým riaditeľom novovzniknutého Bratislavského rozhlasu, pôsobil i ako hudobný pedagóg. Nedostatok financií v divadle, národnostné štvanice i útoky novinárov mu spôsobovali vážne starosti. Existenciálna kríza a depresie vyústili do zúfalého rozhodnutia skoncovať so životom. Po koncerte v Záhrebe, na Štedrý večer roku 1930 vyskočil Oskar Nedbal z okna hotela. Slávu priezviska Nedbal v Bratislave ďalej niesol jeho synovec Karel, pod ktorého vedením sa v opere SND až do začiatku druhej svetovej vojny uvádzali vrcholné diela klasiky i významných dobových skladateľov ako Prokofiev či Šostakovič.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPolovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia.

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to začala aktívne robiť.

Spoplatnený obsahVojna bez krvi. Dunkirk je filmová anomália

Film leta bol prijatý s istým nepochopením.

Spoplatnený obsahPo kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní