Eiffelova veža

Vydané 1. 4. 2004 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN ml. pre SME

Eiffelovka v roku 1887. FOTO - ČTK/AP



Eiffelovu vežu postavili podľa plánov geniálneho staviteľa, inžiniera a matematika Gustava Alexandra Eiffela v roku 1889 pri príležitosti dvoch udalostí: storočnice Francúzskej revolúcie a Svetovej výstavy. Včera oslávila Eifellovka, najmladší a najznámejší monument Paríža, 115. narodeniny.

Pôvodne mala vtedy 300 metrov vysoká veža stáť 10 až 15 rokov. Hlavní inžinieri spoločnosti Eiffel dostali nápad pyramídovej stavby z ocele už v lete 1884 a okamžite si ju dali patentovať.

Spoločnosť potom vyhrala konkurz na stavbu monumentu k oslavám revolúcie a svetovej expozície. Následne potrebovalo 300 robotníkov 5 mesiacov na vybudovanie betónových základov a iba rekordných 21 mesiacov na zostavenie celej konštrukcie, ktorá pozostávala z 18-tisíc samostatných dielcov. Presné výpočty Eiffelovho tímu dosiahli dovtedy nevídanú presnosť a celá štruktúra mohla bez problémov odolávať silnému vetru.

Od uvedenia do prevádzky sa stala symbolom napredujúcich technológií. Eiffelova veža sa stala prvým umeleckým dielom priemyselnej revolúcie, ktoré nemalo na rozdiel od mostov a tunelov, žiadnu špecifickú užitočnosť. Bola predzvesťou európskych stavieb, ktorých jediným cieľom bolo dokazovať si schopnosť a kreativitu moderných výpočtov. Svojím spôsobom ohlásila obdobie neužitočného, no príjemného, ktoré sa stalo základom všetkých moderných západných spoločností.

Spôsoby osvetlenia Eiffelovky - najskôr plynom a neskôr elektrinou - oznamovali Parížanom a návštevníkom závratné objavy v technológiách a priemysle, ktoré poznala Európa na začiatku minulého storočia.

Chladná a neúprosná estetika tohto monumentu priemyselného obdobia sa v radoch mnohých francúzskych intelektuálov stretla s odporom. Vo februári 1887 vyšla v novinách Le Temps petícia umelcov proti stavbe. Autori pamfletu nazvali Eiffelovu vežu zdochlinou bez života a podobne. Podpísané osobnosti sa ohradili voči neúcte k francúzskej estetickej histórii, ktorú ohrozuje taká príšerná a zbytočná stavba. Pod textom bol podpísaný básnik Leconte de l'Isle Adam, spisovatelia Maupassant, Alexander Dumas mladší, Leon Bloy a Paul Verlaine.

Gustaf Eiffel v rozhovore na obranu projektu proti útokom umelcov predvídavo povedal, že veža bude mať vlastnú krásu, ktorá spočíva v harmónii sily a schopnosti vzdorovať vetrom.

Debata okolo priemyselnej estetiky bola jednou z prvých v Európe, ktorá predpovedala rozpor medzi klasickým vnímaním tvarov a vizionárskym prístupom k novým stavebným materiálom. Sen intelektuálov o zlatom veku klasickej architektúry bol klasickou reakciou elitných umelcov, ktorí už v tom čase opovrhovali inžiniermi a ich tvorbou, oslobodenou z područia funkcionality. Eiffel dokázal, že veľké stavby sa mohli stať aj veľkými umeleckými monumentmi.

Protesty však boli zbytočné. Po otvorení výstavy navštívilo vežu viac ako 2 milióny turistov a z Eiffelovej konštrukcie sa stala najmladšia atrakcia Paríža. Od 31. marca 1889, keď na jej vrchole umiestnili zástavu, až do dnešného dňa ju navštívilo viac ako 200 miliónov turistov z celého sveta.

Nie všetci sa odhodlali vystúpiť na vrchol po schodoch, ktorých je 1665. Dnešná výška veže je spolu s anténami televíznych a rozhlasových staníc 324 metrov.

Najnovšou atrakciou je čarovne blikajúce osvetlenie, ktoré pozná celý svet od osláv nového tisícročia. Dvadsaťpäť alpinistov rozmiestňovalo v roku 1999 20-tisíc lámp v podobe girland dlhých 40 kilometrov. Práca im trvala 5 mesiacov a osvetlenie má vydržať ďalších 10 rokov. Naposledy si mohli návštevníci vychutnať novu svetelnú choreografiu v januári pri príležitosti osláv čínskeho Nového roka.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBabiš pre SME: Nie som skorumpovaný, ale ostatní sú

Kauza Čapí hnízdo je pomsta, tvrdí možný budúci český premiér.

Facebook sa radikálne mení, začal ukrývať správy

Nová funkcia rozdelí obsah do dvoch kanálov.

Trump urazil matku padlého vojaka. Navyše vraj klame

Vedel, do čoho ide, povedal o zabitom vojakovi prezident.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní