Úpadok cirkvi s viacerými pápežmi

Vydané 20. 4. 2004 o 0:00 Autor: BARBORA TANCEROVÁ

Avignon bol pápežským sídlom.

FOTO - ARCHÍV

Spory pápežov s kráľmi o právo vymenovať a riadiť duchovných vyústili začiatkom 14. storočia do otvoreného konfliktu medzi pápežom Bonifácom VIII. (1294 - 1303) a francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným. Pápež bulou Clericic laicos vyhlásil, že len on má právo riadiť duchovných a v roku 1303 Filipa exkomunikoval - ten nariadil Bonifáca zatknúť. Hoci už o niekoľko dní ho mešťania oslobodili, Bonifác o pár týždňov zomrel. Jeho nástupca Bonifác XI. bol v úrade len niekoľko mesiacov, údajne ho otrávili na príkaz francúzskeho dvora. Nasledujúcim pápežom sa stal Francúz Klement V. osobný priateľ Filipa IV., ktorý sa usídlil v juhofrancúzskom Avignone. Jeho érou sa začalo sedemdesiatročné obdobie, keď pápeži sídlili v Avignone a záviseli od francúzskych kráľov. Klement V. zomrel 20. apríla 1314, pred 690 rokmi.

Francúzi ovládli pápežov a v Európe to vyvolalo nespokojnosť. Veľkí myslitelia 14. storočia poukazovali na morálny a duchovný úpadok cirkvi, pretože avignonskí pápeži sa správali často viac ako obchodníci a finančníci než duchovní pastieri. Návrat pápežov do Ríma na stolec sv. Petra ako symbol obrody cirkvi žiadali veľkí svätí tej doby, napríklad švédska kráľovná sv. Brigita a svätá Katarína Sienská.

Na návrat pápežského dvora do Ríma sa odhodlal až pápež Gregor IX. v roku 1377, vzápätí po presune však zomrel. Jeho smrť spôsobila v cirkvi rozkol, známy aj ako Veľká schizma.

Konkláve v Ríme zvolilo za pápeža Urbana VI. Čoskoro sa objavili pochybnosti o právoplatnosti voľby, pretože v čase voľby boli v Ríme veľké ľudové nepokoje, ktoré ovplyvnili konkláve. Navyše Urban VI. sa ukázal byť nehodným pápežom. Bol namyslený, drsný, mal cholerickú povahu, viedol extravagantný život a čoskoro sa dostal do konfliktu s kardinálmi. Odmietol sa tiež vrátiť do Avignonu, čo si želala vplyvná časť kardinálov. Viacerí svoju voľbu oľutovali a pod ochranou viacerých významných panovníkov, ako bol francúzsky kráľ Karol V. zvolili v roku 1378 teda ďalšieho pápeža, Klementa VII., ktorý sa usadil v Avignone.

Cirkev mala naraz dve hlavy. Európa sa rozdelila. Kráľovstvá a kniežatstvá západnej Európy sa väčšinou priklonili ku Klementovi, naopak, nemecká ríša, stredné a severné Taliansko, Flámsko, Anglicko, Írsko, Uhorsko, Poľsko sa pridali k Urbanovi. Ten zorganizoval proti Klementovi neúspešnú križiacku výpravu. Jeho nástupca v Ríme Bonifác IX. Klementa exkomunikoval, on mu to vzápätí vrátil.

Dvojpápežstvo pokračovalo takmer 40 rokov. Pápeži mali vlastný dvor, vymenovali kardinálov, viedli nákladný život vrátane vojenských výprav a nárokovali si príjmy z cirkevných daní a majetkov. Príjmy oboch sa zmenšili, a tak si neváhali prilepšovať predávaním odpustkov. Do cirkevných úradov pápeži vyberali príbuzných. V cirkvi sa šírila nespokojnosť so situáciou a volanie po reforme, ktorá by priniesla jednotu a obnovenie v duchu evanjelia.

Veriaci boli zmätení - ktorý z dvoch je pravý pápež? Rozdelení boli nielen panovníci, duchovní, ale aj svätí a teológovia, otázku riešili cirkevné snemy.

Situáciu mal vyriešiť cirkevný koncil v Pise v roku 1409, kde sa zišli kardináli oboch kúrií - rímskej aj avignonskej. Koncil vyhlásil oboch pápežov za zosadených a kardináli zvolili nového, Alexandra V. Ani jeden z dovtedajších pápežov sa však nevzdal. Cirkev tak mala už troch pápežov. Každý mal politickú podporu niektorého vládcu a prepukali ozbrojené konflikty.

Schizmu ukončil až ekumenický cirkevný koncil v Kostnici (1414 - 1418), kde sa zišli duchovní z celej Európy. Riadili sa zásadou, že rozhodnutia koncilu sú najvyššou autoritou v cirkvi, ktorej sa musí podriadiť aj pápež. Koncil potom zosadil všetkých troch pápežov a v roku 1418 zvolil nového Martina V. Ten sa v roku 1420 usadil v Ríme.

Pápežská schizma oslabila autoritu pápežského úradu. Spoločnosť navyše trpela ďalšími veľkými konfliktami, ako storočná anglicko-francúzska vojna, neúspech križiackych výprav, turecké nebezpečenstvo a túžila po obnove duchovného života a pomerov cirkvi. V tejto atmosfére vznikli diela kazateľov ako boli v Anglicku John Vycliff a neskôr v Čechách Jan Hus. Na ich učenie o storočie nadviazal Martin Luther a ostatní kazatelia reformácie, ktorá znamenala definitívny rozpad jednoty západnej cirkvi.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

Spoplatnený obsahMayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

Spoplatnený obsahV ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

Spoplatnený obsahRakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní