Klinčeková revolúcia

Vydané 27. 4. 2004 o 0:00 Autor: JAROSLAV ROZSÍVAL

V poslednú nedeľu uplynulo 30 rokov od pádu diktatúry v Portugalsku. Tento deň, keď sa do boja za demokraciu zapojila veľmi netradičným a osvieteneckým spôsobom armáda, vstúpil do histórie ako klinčeková revolúcia. Z dokumentácie tajnej polície zahŕňajúcej pol storočia politických represií je dôkladne preštudovaných a plne k dispozícii len 2,25 percenta archívu. Napriek týmto medzerám je viac než isté, že Portugalci prežili v roku 1974 revolúciu ojedinelú.

Revolúcia klinčekov z roku 1974 je pútavým príbehom vzdoru základných výkonných zložiek diktatúry voči jej najvyšším predstaviteľom: symbolom odporu proti štátu, ktorý sa v posledných kŕčoch existencie zanovito bránil pravde o svojom zlyhaní. Presne táto skutočnosť vyplynula totiž z analýzy stavu portugalskej spoločnosti, ktorú roku 1973 opísal vo svojej knihe Portugalsko a jeho budúcnosť António de Spínola.

Portugalsko bolo v tom čase diktatúrou, ktorá v krajine platila od roku 1926 - ako výsledok vojenského prevratu. Pôvodným cieľom vtedajších pučistov bolo zabrániť hroziacemu chaosu v politicky nestabilnej republike. Neistú mladú demokraciu nahradila stabilná, ale strnulá diktatúra. Jej zosobnením a symbolom sa od roku 1932 stal bývalý profesor ekonómie a diktátor na doživotie António Salazar. Ústava platná počas jeho vlády zaviedla v Portugalsku princípy fašistického štátu, ktorý sa v praxi opieral o dva základné mocenské piliere: vládu jednej politickej strany a tajnú políciu.

Portugalsko bolo krajinou s trhovým hospodárstvom, ktoré mohlo stavať na ziskoch svojich zámorských kolónií. Salazar sa však - na rozdiel od čílskeho diktátora Pinocheta - odmietol zavčasu vzdať moci a zabránil tak návratu k demokracii. Keď v roku 1970 zomrel, zanechal svojim nástupcom nevďačné dedičstvo: búriace sa kolónie, zaostalú ekonomiku bez rozvinutého priemyslu, obyvateľstvo bez dostatočného vzdelania a medzinárodnú izoláciu.

Odpor voči režimu narastal s pokračujúcim osamotením a ekonomickým úpadkom krajiny v dôsledku koloniálnych vojen. A to nielen medzi stúpencami ľavice či politického disentu. Autor spomínanej knihy Portugalsko a jeho budúcnosť Antónia de Spínola bol generálom portugalskej armády. Jeho publikácia sa stala hlavným katalyzátorom opätovného vstupu ozbrojených síl do politiky.

Novo vzniknuté "politické hnutie" dôstojníkov - MFA - sa na radikálny zákrok proti vláde premiéra Caetana odhodlalo na sneme v Cascais: 5. marca 1974 schválilo 204 portugalských dôstojníkov detailný plán prevzatia moci s cieľom nastoliť v krajine demokratický systém. Caetanova vláda už nestačila zareagovať: hnutie MFA uskutočnilo svoj plán skôr, ako sa lisabonský režim odhodlal na policajný zákrok.

Scenár klinčekovej revolúcie naplnili dôstojníci pozemných síl, letectva a námorníctva za 17 hodín a 25 minút: 25. apríla 1974 prevzali v krajine moc bez jediného výstrelu. Portugalskí občania veľmi rýchlo pochopili jedinečnosť situácie a vojakom vytvorili ideálne podmienky na zvrhnutie vlády. Generáli svoj sľub dodržali: v roku 1975 sa v krajine uskutočnili prvé slobodné voľby a v roku 1986 sa Portugalsko stalo členom EÚ.

Červené klinčeky, ktoré sa neskôr stali najvýraznejším symbolom povstania, sa historickým pojmom stali iba náhodou: jeden z kvetov, ktoré ktosi zabudol vo váze v kaviarni, strčila neznáma čašníčka do hlavne pušky odchádzajúcemu vojakovi. Červené klinčeky čoskoro zdobili hlavne takmer všetkých portugalských zbraní a stali sa symbolom bezprecedentnej portugalskej cesty k demokracii - vojenským prevratom.

Vodca pučistov generál Otelo de Carvalho neskôr vyhlásil: "Chceli sme zaviesť do politiky morálku, česť a úprimnosť. Politici však oddeľujú politiku od morálky a v záujme dosiahnutia cieľov sú ochotní zapredať aj svojich priateľov." Na tomto fakte nezmenila nič ani klinčeková revolúcia z roku 1974. Jednoznačne však prispela k rýchlemu obnoveniu demokracie na celom Pyrenejskom polostrove po smrti generála Franca v Španielsku v roku 1975.

Hlavné správy

Polícia zasahuje u kotlebovcov, prehľadáva Mizíkovu kanceláriu

Polícia preveruje u poslanca Mizíka skutočnosti súvisiace s extrémizmom.

Spoplatnený obsahPrečo Slováci nechcú prísť na MS? Na vine nie sú hráči, tvrdí Staňa

Hokejová reprezentácia nemá jediného hráča z NHL.

Bašternákov majetok nie je podozrivý, rozhodla prokuratúra

Spis vrátili finančnej polícii, majetok zatiaľ nebudú preverovať.

Spoplatnený obsahPopulisti sú ďaleko od porážky. Francúzsku hrozí katastrofa

Macron stále nemá víťazstvo vo voľbách isté.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní