Dvořák Antonín

Vydané 30. 4. 2004 o 0:00 Autor: OLIVER REHÁK

Antonín Dvořák. FOTO - ARCHÍV



Hoci tvoril neobyčajne rýchlo a ľahko, Antonín Dvořák sa výraznejšie ako autor presadil až po tridsiatke. Jeho diela kypia živými rytmami a ľúbeznými melódiami. Hoci miloval ľudovú hudbu, nebol výlučne národným skladateľom ako jeho starší kolega Bedřich Smetana. Neobmedzoval sa len na české polky a furianty, písal aj valčíky či mazúrky a je autorom Slovanských tancov. Populárny hudobník, ktorého diela patria medzi najhrávanejšie, zomrel pred sto rokmi, 1. mája 1904.

"Ak bol Smetana protežantom Franza Liszta, Antonín Dvořák bol v podobnom vzťahu k Johannesovi Brahmsovi (...) je to najplnokrvnejšia hudba, akú si možno predstaviť, pričom nikdy nie je vulgárna. Vždy čerpal z prameňov slovanských ľudových tancov a ľudových piesní podobne ako Brahms z nemeckých; jediný rozdiel je v tom, že u Dvořáka je všetko naivné a svieže, kým u Brahmsa je vždy podtón nostalgie a mystickosti," tak videl českého skladateľa muzikológ Alfred Einstein (bratranec slávneho fyzika) vo svojej knihe Hudba v období romantizmu.

Dvořák mal zaujímavé životné osudy. Narodil sa v rodine dedinského hudobníka, ktorý bol zároveň mäsiarom a krčmárom. Chodil spievať do kostolného zboru, učil sa hrať na husle a čoskoro začal účinkovať po boku otca v miestnej kapele. Hudobné vzdelanie Antonín získal, až keď ho otec poslal do slávnej organovej školy v Prahe.

Keď českí vlastenci založením národného divadla a opery dosiahli v roku 1862 jeden zo svojich veľkých úspechov, v nových priestoroch znela aj Dvořákova hudba. Zatiaľ však nie vlastné skladby, ale Smetanove opery, v ktorých účinkoval len ako jeden z violončelistov orchestra. Pod Smetanovým (a Wagnerovým) vplyvom však čoskoro skomponoval niekoľko skladieb, sám však s nimi nebol spokojný.

Dlhé roky sa Dvořák nevedel presadiť. Trpezlivosť a brúsenie nápadov sa mu však vyplatili. V roku 1877 poslal dve symfónie do súťaže vo Viedni, kde v porote sedeli aj známy hudobný kritik Eduard Hanslick a skladateľ Johannes Brahms. Práve Brahms, ktorý podobne ako on písal hlavne takzvanú absolútnu hudbu bez zaťaženosti literárnymi či výtvarnými asociáciami, sa zasadil o jeho úspech. Ako talentovaného umelca ho odporučil svojmu berlínskemu vydavateľovi, ktorý publikoval najskôr Moravské dvojspevy a vzápätí Slovanské tance.

Vznikli prvé dva Dvořákove bestsellery - dvojspevy sa stali jednou z najobľúbenejších skladieb domáceho muzicírovania a klavírne tance po inštrumentácii pre orchester efektným kusom na koncertných pódiách po celom svete. O jeho diela sa začali zaujímať najlepší doboví interpreti, univerzity v Prahe a v Cambridgei mu udelili čestný doktorát. On zostal skromným umelcom a hlboko veriacim človekom, ktorý miloval vlasť, svoju početnú rodinu a vášnivo sa vo voľnom čase venoval chovu holubov.

Presne štyristo rokov po Kolumbusovi objavil Ameriku. Vlastne ona objavila jeho. Zakladateľka konzervatória v New Yorku mu totiž v roku 1892 ponúkla neuveriteľných pätnásťtisíc dolárov, ak príde zaujať miesto riaditeľa. Trojročný pobyt prospel všetkým stranám: jeho žiakom, medzi ktorými bol George Gershwin a Duke Ellington, i jemu samotnému, keď našiel zaľúbenie v americkej ľudovej hudbe, čo sa najvýraznejšie odzrkadlilo v podobe Sláčikového kvarteta op. 96 a predovšetkým Symfónie č. 9 E mol, známej ako "Novosvetská", ktoré v Amerike vznikli.

Práve druhé menované dielo sa stalo jeho najznámejším a dodnes po ňom orchestre radi siahajú. Ako však trocha škodoradostne, no výstižne poznamenáva knižka Ako blufovať o hudbe o Dvořákovej tvorbe: "Jeho hudba je predchnutá bohémskymi náladami, takže na nej skoro každý orchester odvedie dobrú prácu, ale len keď ju hrá Česká filharmónia, poslucháčov dokáže skutočne chytiť za srdcia."

Hoci v Amerike mal Dvořák rodinu aj úspech, túžil po vlasti. Po návrate do Prahy stihol ešte napísať štyri symfonické básne a dve opery. Zomrel doma, na mozgovú mŕtvicu. Oplakávali ho ako národného hrdinu a pochovali medzi najväčšími českými osobnosťami na vyšehradskom cintoríne v Prahe.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

Spoplatnený obsahBol fekálny fantóm jeden či dvaja? Súd sa stále nerozhodol

Generál Macko je presvedčený, že útoky pripísané synovi ho mali pošpiniť.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kultúrna vojna sa začala, konzervatívci sa pridali k fašistom

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Spoplatnený obsahTrump sa nezdráha ísť cez mŕtvoly

Obchodná vojna Európy s USA nemá víťaza

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní