Thatcherová Margaret

Vydané 4. 5. 2004 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ

ARCHÍV



Je nezabudnuteľná. "Pery Marilyn Monroe, oči Caligulu," opísal Francois Mitterrand britskú ministerskú predsedkyňu Margaret Thatcherovú. Ako by ju nazval v 80. rokoch štrajkujúci baník z Walesu, papier neznesie. Prosperujúci živnostník z južného Anglicka by zrejme hovoril familiárne o Maggie. V roku 1979 sa ako prvá žena postavila na čelo britskej vlády. V roku 1990 opúšťala úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí. Keď nič iné, Británii vrátila sebavedomie. Od jej nástupu na Downing street 10 dnes uplynie 25 rokov.

Zoznam jej nepriateľov je dlhší ako zoznam priateľov. Labouristi, odborári, baníci, nezamestnaní, a s nimi spojené regióny severného Anglicka, Škótska a Walesu. IRA, bojovníci za mier, argentínski generáli, Saddám Husajn, staré sovietske vedenie, eurooptimisti - tí všetci mali dôvod ju nenávidieť.

Medzi spojencami je na prvom mieste americký prezident Ronald Reagan. Ďalej živnostníci a kvalifikovaní robotníci, ktorí vďaka svojim schopnostiam, prajnému daňovému prostrediu a oživeniu ekonomiky slušne zarobili a vytvorili priestor pre nové generácie finančných žralokov a podnikateľov. Thatcherová nebola elitárska, k šľachte a vyšším vrstvám často vystupujúcim v ľavicových vládach bola skôr podozrievavá.

"Nie som politikom konsenzu, som politikom presvedčenia," to bolo jej heslo. Británia bola zvyknutá na dohody a ústupky, ktoré striedavo robili labouristické aj konzervatívne vlády. Thatcherová spoločnosť polarizovala. Jej výrazný osobnostný aj fyziognomický profil milovali karikaturisti a satirici. Prišiel politik, ktorý mení krajinu. Kto iný mohol získať prezývky Attila Hún a Železná lady - s ktorou sa rada stotožnila?

Vyhranený pohľad na svet si Thatcherová vytvorila v rodine úspešného obchodníka v malom meste. Vyštudovala chémiu, v roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky, vyštudovala na Oxforde právo. V roku 1959 získala za konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni. Energickú političku si v roku 1970 Edward Heath vybral za ministerku pre vedu a vzdelávanie. Keď dostala za úlohu obmedziť výdavky, rozhodla sa, že zruší na školách bezplatné mliečne desiaty. V roku 1975 sa stala predsedníčkou Konzervatívnej strany.

Británia sedemdesiatych rokov bublala sociálnymi nepokojmi. Odbory boli silné, vlády im ustupovali a zvyšovali mzdy napriek nevýkonnej ekonomike, nezamestnanosť pozvoľna stúpala a punkoví Sex Pistols pľuvali na nadšených fanúšikov znechutených životom.

Ponurú atmosféru prišla zmeniť Thatcherová. Dôveru uprela k jednotlivcom, nie štátu, znižovala daňové zaťaženie, verila privatizácii štátnych podnikov - telefónny monopol, British Airways, Rolls-Royce, BP. S tým prišli výrazné škrty vo výdavkoch na vzdelávanie, zdravotníctvo.

Spočiatku sa zdalo, že Thatcherovej reformy sú príliš radikálne, že musí skončiť. Nezamestnanosť rýchlo stúpla viac než dvojnásobne. Mohutné odborárske protesty, veľké sociálne nepokoje a vysoká kriminalita.

Thatcherovú zachránila vojna o Falklandy - nepodstatné ostrovy asi 500 kilometrov od Argentíny. Keď ich v apríli 1982 argentínske jednotky obsadili, rozhodla sa ich získať späť napriek ich bezvýznamnosti aj tomu, že námorníctvu zostal z jeho bývalej slávy len odlesk. Skvelí britskí vojaci napokon stratili 255 mužov a získali víťazstvo, ktoré krajina tak potrebovala.

Thatcherová získala v roku 1983 druhé víťazstvo vo voľbách. Ďalej pracovala od skorého rána až do neskorého večera. Na neskorý večer si dala pohár whisky. Čakal ju vyčerpávajúci boj so štrajkujúcimi baníkmi, ktorým zrušila dotácie. Nepracovali takmer rok, ona neustúpila. Nič nezískali, bane sa postupne zatvárali.

V roku 1984 zaznamenala Európa jej slávnu vetu "Chcem svoje peniaze späť", ktorou dokumentovala skepsu k projektu európskej unifikácie a neochotu dávať viac do spoločného rozpočtu. Medzitým tesne unikla smrti pri atentáte IRA počas konferencie konzervatívcov v Brightone. Ekonomika už ožívala. Pomohlo celosvetové oživenie aj šťastné ropné vrty v Severnom mori. V roku 1987 už voľby vyhrala suverénne s heslom: "Je skvelé byť znovu skvelý."

V roku 1989 sa rozhodla, že sa nebude zahadzovať vo vnútrostraníckych hlasovaniach o predsedu. Odstúpila. Na rozlúčku ešte váhajúceho amerického prezidenta Georgea Busha povzbudila, aby vypudil Husajna z Kuvajtu. "Nie je čas zakolísať!"

Thatcherová je od roku 1992 barónkou, lekár jej odporučil po sérii srdcových slabostí obmedziť verejné vystúpenia. Predstava, že by bola dnes premiérkou, je zaujímavá - neskrýva skepsu nad Európskou úniou a určite by naplnila výrok, že Británia by pod jej vedením z únie vystúpila. Naposledy cez víkend varovala pred jarmom európskej ústavy a eura.

Hlavné správy

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní