Herzl Theodor

Vydané 2. 7. 2004 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

FOTO - ARCHÍV



Desiateho novembra 1975 schválilo Valné zhromaždenie OSN hlasmi arabského a socialistického bloku rezolúciu, v ktorej sionizmus označilo za formu rasizmu. Bola produktom antisemitizmu, ktorý prekračuje režimy aj kontinenty. Izraelský delegát v OSN Chaim Herzog po hlasovaní len pripomenul, že rezolúciu prijali presne na 37. výročie Krištáľovej noci. Sionizmus si s rasizmom dodnes pletú mnohí z nevedomosti, alebo preto, že to zapadá do ich videnia sveta. Sionizmus je pritom národné hnutie, ktorého cieľom bolo vytvorenie židovského štátu. Národné ašpirácie Nemcov, Talianov či Slovákov z 19. storočia pritom nikto neoznačuje za rasizmus. Zajtra uplynie sto rokov od smrti muža, ktorý sionizmus založil. Volal sa Theodor Herzl.

Theodor Herzl počas svojho detstva zrejme nevedel, čo je to byť Židom. Jeho rodičia síce boli Židia, ale Theodora vychovávali ako osvieteného mladého muža. Študoval na evanjelickom lýceu, nevedel po hebrejsky, jidiš považoval za jazyk ušmudlaných chasidov z Poľska a o jeho bar micva matka hovorila ako o konfirmácii.

Herzl sa narodil v roku 1860 v Budapešti: vtedy sa bohatší Židia snažili asimilovať do spoločnosti, svoje deti krstili a nemčinu a Nemcov považovali za vrchol kultúry. Vždy sa však našiel niekto, kto im pripomenul, kto skutočne sú. Hlavne vo Viedni, kam sa Herzlovi rodičia presťahovali. Starostom bol Karl Lueger - vášnivý antisemita a tvorca programu na prevýchovu Židov.

Herzl s ľahkosťou prijímal narážky svojich spolužiakov na právnickej fakulte na svoj orientálny vzhľad. Dokonca o Židoch sám žartoval. Rodičom z dovolenky napísal: "Na pláži sú samí Židia z Viedne a Budapešti. Ostatní hostia sú veľmi príjemní."

Všetko sa zmenilo, keď sa stal korešpondentom Neue Freie Presse v Paríži. V roku 1894 sa tam začal proces s kapitánom Dreyfusom a Francúzskom sa prevalila vlna nepoznanej nenávisti k Židom. Herzl pochopil, že jediná cesta pre Židov je mať vlastný štát.

Hoci mu zostávalo už len desať rokov života, stihol zjednotiť európskych Židov a dať im víziu: vlastný štát v Palestíne, kde mali v biblických časoch kráľovstvo. Herzl začal freneticky zháňať podporu pre svoj plán. Ako novinár vedel, že musí mať priazeň politikov, ale aj vplyvných a bohatých židovských rodín. Hirschovci a Rothschildovci ho odmietli: jeho plán považovali za šialený. O pár rokov však do Palestíny vložili nemalé peniaze.

Svoju politickú víziu zhrnul v roku 1896 v knihe Židovský štát. Navštívil tureckého sultána, rokoval s britskou vládou - chcel, aby mu vyčlenili časť územia v Palestíne, kde by sa usídlili Židia. Neuspel. Zhromažďoval však kapitál, aby Židov do Palestíny dostal.

V roku 1897 zvolal do Bazileja 1. svetový sionistický kongres. Všetci, aj tí najchudobnejší, tam museli prísť vo večernom fraku. Herzl si potrpel na dobré šaty a spôsoby. "V Bazileji som založil židovský štát," zapísal si Herzl. Do denníka si napísal aj to, že možno o 50 rokov sa jeho sen splní. Jeho predpoveď bola prorocká. V roku 1947 OSN odhlasovala vznik štátu Izrael.

Po Bazileji sa Herzl stal hviezdou, navštívil Palestínu a predpovedal, že tam v nehostinnom kraji budú kvitnúce mestá. Aj to sa splnilo - jedno z najzelenších izraelských miest sa volá po ňom - Herzliya.

Herzlovi sa nepodarilo získať podporu židovských intelektuálov, jeho ľudia a prví vysťahovalci do Palestíny pochádzali z najchudobnejších vrstiev. Keď navštívil Rusko, vítali ho ako Mesiáša. Ruskí Židia pre svoj pôvod trpeli aj fyzicky.

Po pogrome v Kišineve v roku 1904, Herzl takmer podľahol nekorektnej ponuke britskej koruny na založenie židovského štátu v africkej Ugande. Delegáti mimoriadneho sionistického kongresu to však odmietli a jasne povedali: Židia budú žiť v Palestíne.

Kongres Herzla vyčerpal. Dostal zápal pľúc, čo ešte skomplikovalo srdcovú chorobu. Vo veku 44 rokov umiera. Od roku 1949 ležia jeho telesné pozostatky v Jeruzaleme.

O Herzlovi sa hovorí, že jeho jediným vydareným dieťaťom bol sionizmus. Z manželstva s Juliou Nauscherovou mal tri deti. Jeho syn konvertoval a spáchal samovraždu, obe dcéry sa liečili na psychiatrii. Jedna sa predávkovala heroínom a druhá zomrela v koncentráku. V roku 1946 spáchal samovraždu aj jeho jediný vnuk a Herzlova rodina zmizla z povrchu zemského.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPoistky môžu opäť zdražieť, Kažimír zvažuje DPH z poistného

DPH by nahradila dve mimoriadne dane, ktoré teraz poisťovne platia z poistenia nehnuteľností či áut.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní