 FOTO - ARCHÍV |
Ľudia a udalosti Druhá polovica 18. storočia dala svetu geniálne mysliteľské bytosti ako Voltaire, D'Alambér, Rousseau. Spoločným menom ich história myslenia nazvala osvietenci. Ich spôsob uvažovania definitívne ukončil feudálnu nadvládu nad meštiactvom a vytvoril štýl slobodného, nezávislého človeka, spoliehajúceho sa na svoj rozum a svoju skúsenosť. Toto dejinné obdobie umožnilo aj zosumarizovať dovtedajšie poznanie do Encyklopédie vied, umení a remesiel, často nazývanej aj Veľká encyklopédia. Jedným z jej hlavných iniciátorov a hlavným redaktorom bol ďalší z osvietencov, Denis Diderot. Zomrel 31. júla 1784 - pred 220 rokmi.
Diderot sa narodil v roku 1713 v Langres a umrel na pľúcnu chorobu v Paríži. Jeho život je ukážkou neustáleho boja s despotickosťou, bigotnosťou a ľudskou tuposťou. Jeho zbraňami proti mocným boli slovo, vtip, sarkazmus, britký štýl písania, množstvo nápadov ako svoje dielo presadiť a nesmierna húževnatosť, s ktorou sa mu podarilo vytvoriť Encyklopédiu a ostatné diela.
Narodil sa v rodine nožiara a vzdelanie mu umožnili jezuiti. V roku 1726 odišiel do Paríža, kde získal titul bakalára umení. Bohémsky život a striedanie zamestnaní nikdy neovplyvnili jeho činorodosť.
V roku 1747 sa stal spoluriaditeľom Encyklopédie, na ktorej pracoval ďalších 20 rokov. Za svoje dielo Listy slepým sa dostal do väzenia. Poučil sa a o svojich ďalších dielach napríklad vyhlasoval, že mu ich niekto ukradol a vydal bez jeho vedomia. Komisár parížskej polície sa mu vyhrážal: "Zakazujem vám, aby vás ešte raz okradli." Každý vedel, že dielo pomohla vydať lož.
Spoločenský život udržiaval osvietencov v intelektuálnom strehu. Traduje sa, že vyspelý intelektuálny život predlžuje ľudský život a mnoho z nich sa naozaj dožilo vysokého veku. Niektoré diela sa na stretnutiach priamo tvorili. Takto z recesie vzniklo aj najznámejšie Diderotovo literárne dielo - Mníška. Skupina na čele s Diderotom písala v mene mníšky Zuzany mladému markízovi Crosmairovi o jej nešťastnom osude.
Markíz odpovedal a jeho listy sa dostali do románu. Šľachtic chcel dievčine skutočne pomôcť a stretnúť sa s ňou a tak Diderot a spol. museli zase použiť trik. Dielo má preto niekoľko rovín. Číta sa dobre, ale jeho obsah je krutý. Osud dievčaťa určujú iní - matka a kláštory - kniha odhaľuje prázdnotu, sexuálnu zvrhlosť a dokonca sadizmus tejto uzavretej spoločnosti.
Materializmus, ktorý osvietenci vytvorili, mal byť kritikou idealistického myslenia, ale najmä náboženstva, netolerancie a fanatizmu. Napriek tomu bol Diderot teistom - tvrdil, že Boh svet stvoril, ale už doň nezasahuje, neskôr prešiel k názoru deistickému - že príroda a svet majú sami v sebe zdroj pohybu a konania.
Okrem práce na Encyklopédii pokračoval aj v písaní románov, filozofických prác, esejí o umení, divadelných hier či poviedok. Spomenúť treba najmä druhý často čítaný román - Jakub Fatalista, ktorý vznikol v roku 1773. Dej tvorí Jakubovo rozprávanie o putovaní - neznámo kam. Tvoria ho rôzne príbehy náhodných postáv a všeobecné úvahy. Ide vlastne o antiromán, o Diderotov dialóg s čitateľom.
Diela Denisa Diderota - ako väčšina diel osvietencov - boli podnetom na neskoršiu Veľkú francúzsku revolúciu, osvietenci však za radikálne riešenia nikdy neboli. Ich snom bol "ušľachtilý osvietený monarcha", ktorý postupne mení spoločnosť k lepšiemu. Preto sa písomne obracali k vládcom, u ktorých nachádzali pochopenie - k pruskému kráľovi Fridrichovi II., ruskej cárovnej Kataríne II. či cisárovnej Márii Terézii.
Panovníkov ich myšlienky na reformovanie spoločnosti nadchli, ale hradby ich predsudkov boli predsa len väčšie ako teoretické potreby zmeny. Kataríne II. dokonca Diderot predal svoju knižnicu a v roku 1773-74 odcestoval do Sankt Peterburgu, aby sa jej poďakoval osobne.
Encyklopédia zostane najväčším Diderotovým dielom, a zároveň najväčším sumárom vedomostí jeho čias, ktoré sa stali podkladmi pre všetky ostatné encyklopédie. Má 17 textových a 11 zväzkov s rytinami.
Diderot dal vo svojich filozofických, literárnych a odborných prácach osvietencom rozmer obdivuhodný pre prácu jediného človeka. Niektoré jeho názory určite poznanie a doba prekonali. Jeho štýl, vtip, hrdosť, pracovitosť a vytrvalosť však musia v človeku 21. storočia vzbudzovať hlboký obdiv.
