názory na vzdelávanie ako Komenský. Spája sa s ním jedna z najznámejších pražských legiend - Golem: predobraz umelého tvora, ktorý sa vzoprel svojmu tvorcovi. Jeho hrob posypaný kamienkami a lístkami so želaniami je vychyteným turistickým miestom. Svoj pôvod odvádzal, rovnako ako Ježiš z Nazaretu, rovno od kráľa Dávida. Jeho nasledovníkom, hoci sa to nedá dokázať, je vraj demokratický kandidát na amerického prezidenta John Kerry. Rabbi Yehuda Löw ben Becalel, prezývaný Maharal - náš učiteľ a rabín napísal veľa kníh, ale o jeho živote sa veľa nevie. Rozpráva sa však o ňom veľa legiend. V nedeľu uplynie 395 rokov od jeho smrti.
Yehuda Löw žil v časoch, keď sa v židovských getách v celej Európe rozprávali tajomné príbehy o zlých duchoch a padlých anjeloch. V Prahe vládol cisár Rudolf II., ktorého fascinovali vtedajšie vedecké aj pavedecké kapacity a na svojom dvore im poskytoval útočisko. Rabbi však žil aj v čase rastúceho prenasledovania Židov, povier, netolerancie a cenzúry.
Mnohí Židia vtedy pestovali okultné praktiky, študovali ezoteriku a kabalu. Rabbi k jej prívržencom nepatril, bol skôr racionalistom, hoci kabalistické spisy určite čítal. Napokon Golem a legenda o jeho stvorení pochádza práve z ezotericko-mystického prúdu judaizmu. V Starom zákone je o Golemovi len jedna veľmi nejasná zmienka v Žalmoch, v ľudovej tvorivosti a romantickej literatúre má však rovnaké miesto ako výtvory doktora Frankensteina.
Golema - teda veľkú bezduchú bytosť, ktorá ožije hneď nato, ako jej do úst alebo do čela vložia šém - tajný nápis (niektoré zdroje hovoria, že to bolo meno Boha), vraj rabbi vytvoril na ochranu geta pred útokmi zvonku. Potom sa mu však Golem vymkol z rúk, a tak ho rabbi znovu umŕtvil vybratím šému.
Príbeh o Golemovi dodal rabbimu nesmrteľnosť, ale nie takú, ako by si predstavoval. Bol totiž serióznym vedcom: znalcom Biblie, Talmudu, matematikom a sociálnym reformátorom. Narodil sa v roku 1512 v poľskej Poznani v rabínskej rodine Becalelovcov, ktorá pochádzala z Nemecka. Na svet prišiel na seder - večer sviatku Pesach, čo sa považovalo za znamenie.
Študoval na niekoľkých ješivách - náboženských školách, a v roku 1553 sa stal zemským rabínom v moravskom Mikulove. O dvadsať rokov neskôr sa na pozvania filantropa a zakladateľa Klausovej synagógy Mordechaja Maisela stal rabínom v Prahe, kde založil ješivu a napísal niekoľko zásadných spisov. Bol rovnako ako jeho bratia Samson, Chaim a Sinaj chýrny svojou múdrosťou.
V Prahe výrazne zreformoval sociálny život židovskej obce: vyberanie daní, pohreby (založil pohrebné bratstvo, ktoré fungovalo prakticky až do holokaustu) a napadol konzervatívny systém uzatvárania manželstiev, ktorý robil z obce komunitu založenú na sektách. Vystúpil proti spochybňovaniu legitimity (židovského pôvodu) niektorých členov obce, pretože ich deti potom nemali šancu oženiť alebo vydať sa v rámci obce. Zlé jazyky tvrdia, že podobný prípad sa vyskytol aj v jeho rodine.
On sám sa na vtedajšiu dobu a postavenie rabína oženil veľmi neskoro. Keď sa ženil, mal 32 rokov, s manželkou Perlou Šmelkes mal šesť dcér a syna. Dôvod neskorej ženby nebol jasný. Jedna verzia hovorí, že rabbi nebol nútený sa oženiť - bohatstvo jeho otca mu zabezpečilo pohodlný život duchovného aj bez vena nevesty. Iná, naopak, tvrdí, že Perla sa za neho nechcela vydať, lebo bol chudobný. Preto si privyrábal v obchode s potravinami.
V roku 1582 prehral voľby pražského rabína a prijal miesto v Poznani. O šesť rokov sa vrátil späť a pražskej obci slúžil až do svojej smrti.
Podľa legendy zomrel rabbi lsťou anjela smrti. Smrť sa o neho dlho pokúšala, ale on odolával. Vedela však, že veľmi miluje svoju vnučku a nič jej neodmietne. Preto sa vtelila do ruže, ktorú vnučka rabbimu podala. Rabbi tušil, že smrť je blízko, ale nechcel odmietnuť dar, a tak ružu ovoňal. Tak vošla do neho smrť.
