Bitka na Marne

Vydané 3. 9. 2004 o 0:00 Autor: MATEJ HANULA
Alfred von Schlieffen. FOTO - ARCHÍV

Na papieri vyzeralo všetko jasne. Nemecké vojská mali podľa stratégie generálneho štábu prekvapiť nepriateľa nečakaným prienikom cez Belgicko a Luxembursko, za 42 dní obkľúčiť francúzske vojská a obsadiť Paríž. Vojna by bola bleskovo rozhodnutá. Nemci si mali uvoľniť ruky na západe a všetky sily vrhnúť na východ proti Rusku. Plán však napriek sľubnému začiatku napokon zlyhal a z 1. svetovej vojny sa stala zdĺhavá zákopová vojna. Rozhodla o tom bitka na rieke Marne, ktorá sa začala pred 90. rokmi - 5. septembra 1914.

Taktiku nemeckej armády nazvali podľa jej tvorcu - Schlieffenov plán. Vypracoval ho už v 90. rokoch 19. storočia vtedajší náčelník nemeckého generálneho štábu Alfred von Schlieffen. Počítal s tým, že Rusko nebude schopné v krátkom čase preniknúť na nemecké územie. To umožní Nemecku sústrediť väčšinu svojich síl proti Francúzsku a jeho rýchlym vyradením sa zbaví Bismarckovej nočnej mory - súčasnej vojny na dvoch frontoch.

Keď v auguste 1914 dlho očakávaná vojna vypukla, bol už von Schlieffen rok po smrti. Realizácia pripadla novému šéfovi nemeckého generálneho štábu, generálovi Helmuthovi von Moltke. Jeho strýko bol hrdinom francúzsko-pruskej vojny z rokov 1870 - 1871 a Nemecko verilo, že aj synovec Francúzsko porazí rovnako presvedčivo.

Spočiatku Moltkemu všetko vychádzalo. Prvého augusta bola armáda zmobilizovaná. Prešla Luxemburskom a vstúpila do neutrálneho Belgicka. Už 20. augusta bol Brusel napriek srdnatému odporu Belgičanov obsadený. O tri dni neskôr musel vydať hlavný veliteľ francúzskych vojsk, generál Joseph Joffre pred hrozbou obkľúčenia rozkaz na generálny ústup. Päť nemeckých armád v sile 1 600 000 mužov totiž prekročilo belgické hranice a valilo sa do francúzskeho vnútrozemia.

Francúzsky ústup sprevádzal chaos. Na cestách sa miešali vojaci s civilistami, ktorí opúšťali územie, kam smerovali nemecké jednotky. Preskupenie vojsk však Joffremu umožnilo získať priestor na manévrovanie. Tretieho septembra vydal rozkaz zaujať pozície za Marnou.

Veľké znepokojenie nastalo v Paríži. Frontová línia sa už tiahla len zhruba 70 kilometrov od mesta. V uliciach sa búrali domy a stínali stromy, aby v nich mohli vybudovať delostrelecké batérie. Veľa odvahy Parížanom nedodala ani ich vláda, ktorá sa rozhodla presídliť do Bordeaux.

V rozhodujúcej chvíli nakoniec zlyhali Nemci. Leto v roku 1914 bolo mimoriadne horúce. Vojakov vyčerpával aj dlhý pochod. Mnohí z nich už prešli viac ako 240 kilometrov a na ceste stále bojovali. Nemecký štáb bol vo 200 kilometrov vzdialenom Luxemburgu, rozkazy prichádzali s čoraz väčším meškaním. Predovšetkým však viazla koordinácia postupu jednotlivých nemeckých armád.

Tak sa stalo, že druhá armáda zaostala za prvou na pravom krídle, ktorej velil generál von Kluck. Vznikol medzi nimi voľný priestor a Kluck v snahe zaplniť ho stočil zo západu na juhovýchod. Odkryl tým Francúzom svoj bok.

Ako prvý sa o tejto chybe dozvedel veliteľ obrany Paríža generál Galliéni. Po dlhom rozhovore sa mu podarilo presvedčiť váhajúceho Joffreho, aby vydal rozkaz na útok. Ten bol naplánovaný na 6. septembra.

Boje sa však začali o deň skôr, pretože Nemci si sami uvedomili svoju nevýhodu a snažili sa protivníkov zničiť prekvapivým výpadom. Po piatich dňoch sa nakoniec podarilo Francúzom spolu s britským expedičným zborom prinútiť všetkých päť nemeckých armád ustúpiť o 80 kilometrov na sever.

Bitka bola úporná, vojaci francúzskeho generála Focha napríklad za štyri dni päťkrát dobyli a zasa stratili mestečko Saint Prix. Legendárnym sa stal Fochov telegram z 8. septembra: "Môj stred ustupuje, moje pravé krídlo sa sťahuje, situácia je vynikajúca. Útočím." Posily na bojisko privážali aj parížske taxíky, lebo kapacita malej lokálnej železnice nestačila.

Po nemeckom ústupe odvolal cisár Moltkeho z funkcie. Porazený generál mu vraj už vtedy povedal, že vojna je prehratá. Jej koniec bol však stále v nedohľadne. Na západe sa začala nekonečná zákopová vojna, v ktorej sa obe strany márne pokúšali urobiť rozhodujúci prielom do obrany nepriateľa a obkľúčiť ho. Len do konca roka 1914 prišli spolu o 1 660 000 mužov.

Boje sa o štyri roky na Marnu vrátili. Generál Ludendorff sa tu v lete 1918 pokúsil vybojovať Nemcom rozhodujúce víťazstvo. Podobne ako jeho predchodcovia ani on neuspel. Definitívne však svoju armádu vyčerpal a pripravil tak pôdu pre novembrovú nemeckú kapituláciu.

Hlavné správy

Mayová prehrala dôležité hlasovanie o brexite

Proti návrhu zákona sa vzbúrili poslanci Konzervatívnej strany.

Na Jupiteri sa deje čosi zvláštne, Veľká červená škvrna sa zmenšuje

Vedci pracujú na trojrozmernom modeli najznámejšej búrky.

Spoplatnený obsahLaššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa Smeru tvrdí, že Maďarič na sneme hovoril čiastočne aj z jej srdca.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní