Stuyvesant Peter

Vydané 8. 9. 2004 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
FOTO - ČTK

O ovládnutie Severnej Ameriky muselo Anglicko od 17. storočia zviesť postupne boj s viacerými európskymi štátmi. Pomerne známe sú vojny s Francúzmi, ešte pred tým sa však museli Angličania vyrovnať s inou koloniálnou mocnosťou - Holandskom. Posledný guvernér holandských kolónií Peter Stuyvesant kapituloval pred Angličanmi v Novom Amsterdame, dnešnom New Yorku 7. septembra 1664, pred 340 rokmi.

Holandský záujem o Severnú Ameriku sa začal prejavovať na začiatku 17. storočia, keď anglický kapitán v holandských službách Henry Hudson preskúmal okolie riek Delaware a Hudson (pomenovanú po ňom). Onedlho tu začali vznikať holandské osady.

Prvý holandský guvernér oblasti Peter Minuit kúpil v roku 1626 od miestneho indiánskeho kmeňa Metoakov, nazývaných tiež Manhattani, ostrov a založil na ňom osadu Nový Amsterdam. Podľa tradície dostali Indiáni za pôdu, na ktorej vzniklo najvýznamnejšie centrum súčasného sveta, ekvivalent 24 dolárov v korálkach a iných hodnotných predmetoch.

Stuyvesant sa narodil v roku 1610 ako syn kalvínskeho kňaza. Dal sa na vojenskú dráhu a v roku 1635 vstúpil do služieb holandskej Západoindickej spoločnosti (západná India bola v tom čase označením Ameriky). V roku 1644 sa stal guvernérom karibských ostrovov Curacao, Aruba a Bonaire. Počas výpravy proti susednému portugalskému ostrovu prišiel o pravú nohu.

Vďaka svojej ráznosti získal v roku 1647 velenie nad všetkými holandskými kolóniami v Amerike. V Novom Amsterdame vystriedal predchádzajúceho guvernéra Williama Kieffta, ktorý rozpútal zbytočnú vojnu s okolitými indiánskymi kmeňmi a potom situáciu nezvládal.

Stuyvesantovu vládu v Novom Holandsku charakterizoval rýchly rozvoj kolónie a zároveň neustále konflikty guvernéra s jej obyvateľmi. Kolónia zahŕňala v roku 1660 zhruba územia dnešných štátov Delaware, Pensylvánia a New Jersey a mohlo v nej žiť niečo cez 5000 obyvateľov európskeho pôvodu. Zďaleka nie všetci však boli Holanďania. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov kolónie bol obchod s kožušinami.

Kolónie stále veľmi záviseli od kontaktov so svojimi materskými krajinami, od prísunu zásob, remeselných výrobkov, zbraní, vojakov, ale hlavne samotných osadníkov. Život v kolóniách bol ťažký a straty medzi bielymi osadníkmi vysoké. Príchodiaci tak často ledva nahradili tých, ktorí medzitým pomreli alebo utiekli späť do Európy.

Stuyvesant sa snažil udržiavať mierové vzťahy s oveľa silnejšími anglickými kolóniami, v roku 1650 napríklad uzavrel dohodu o hraniciach s Connecticutom. Veľmi rozhodne, naopak, vystupoval voči Indiánom.

V roku 1655 dobyl susedné údolie rieky Delaware a zlikvidoval tamojšiu kolóniu Nové Švédsko. Pokus škandinávskej krajiny vybudovať si v Severnej Amerike vlastnú kolóniu netrval ani dvadsať rokov.

Guvernéri Nového Holandska mali takmer absolútne právomoci. Stuyvesant bol pre svoje despotické metódy aj medzi holandským obyvateľstvom veľmi neobľúbený. Odpor vyvolávala aj jeho náboženská neznášanlivosť, obzvlášť nápadná v kolóniách, kam veľa osadníkov utieklo pred náboženským útlakom na starom kontinente.

Aj vďaka tomu sa Angličania nestretli prakticky so žiadnym odporom, keď sa v roku 1664 rozhodli zbaviť konkurentov a holandské kolónie anektovať. Stuyvesantove výzvy burcujúce obyvateľov na odpor proti britskej flotile blížiacej sa k prístavu Nového Amsterdamu vyvolali minimálny záujem. Starému guvernérovi nezostalo nič iné, než s hŕstkou vojakov bez výstrelu kapitulovať. Proti nemu stálo vojsko zložené s 300 britských vojakov a 2000 milicionárov z radov anglických kolonistov. Do smrti v roku 1672 potom žil na farme blízko New Yorku.

Nový Amsterdam medzitým totiž nezmenil len pána, ale aj názov. Majiteľom celej oblasti sa stal Jakub, vojvoda z Yorku, neskorší anglický kráľ Jakub II. Na jeho počesť dostalo bývalé hlavné mesto holandských kolónií nové meno New York.

Holandské dedičstvo však v Amerike vidíme dodnes. Holandská striedmosť a obchodný duch sa úspešne spojili s mentalitou anglických protestantov a spolupodieľali sa na vytváraní a kultúry Nového Anglicka.

Po holandskom osídlení tam dodnes zostali známe rodinné mená ako Roosevelt či Van Buren aj výrazy ako boss. Holandský pôvod majú mená dvoch azda najznámejších ulíc v Novom Yorku: Wall Street (pomenovaná podľa múru, ktorý nechal Stuyvesant postaviť na obranu proti Indiánom) a Broadway. Po Stuyvesantovi získala meno značka cigariet.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNajskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

Spoplatnený obsahZločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

Spoplatnený obsahKotlebovci bohatli, teraz môžu prísť o milióny

Po vstupe do župy sa im začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Pri Hrabušiciach horel balón, 12 cestujúcich stihlo ujsť

Teplovzdušný balón sa zachytil na elektrickom vedení.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní