Objavenie nových hviezd

Vydané 12. 10. 2004 o 0:00 Autor: ZDENĚK URBAN pre SME

Od Aristotelových čias vládla v myslení Západu predstava, že za Mesiacom sa nachádza večný a nehybný éter, kde je vylúčené všetko vznikanie a zanikanie. Z toho pramenila filozoficko-teologická dogma o absolútnej nemennosti nebies. Hviezda, ktorá sa objavila na oblohe práve pred 400 rokmi, dovŕšila jej pád.

Na prelome 16. a 17. storočia astronómia splývala s astrológiou. Roku 1604 bol intenzívne sledovaný úsek oblohy, kde sa pri pohľade zo Zeme stretli planéty Jupiter a Saturn. Takým javom sa pripisoval astrologický význam. V septembri navyše medzi ne vstúpil Mars. Vďaka tomu ani Európanom druhý raz za sebou neunikol jav, aký v dejinách zaznamenávali najmä pozorovatelia v Číne a Kórei. V októbri sa blízko stretnutia planét, v súhvezdí Hadonosa, objavila nová hviezda. Napokon asi dvaapolkrát prežiarila najjasnejšiu hviezdu oblohy.

Ako prví ju zbadali 9. októbra neznámy lekár v talianskej Kalábrii a astronóm Altobelli vo Viedni. V Prahe vtedy ako dvorný matematik a astronóm cisára Rudolfa II. pôsobil nemecký bádateľ Johannes Kepler. Ráno 11. októbra za ním pribehol Jan Brunovský. V noci zbadal novú hviezdu v Hadonose. Brunovský bežne sledoval javy v ovzduší, no dobre poznal súhvezdia. Pre zlé počasie Kepler hviezdu prvý raz uvidel až v noci zo 16. na 17. októbra, keď bola najjasnejšia. Od januára 1605 slabla. Vidno ju bolo do októbra 1605. Ďalekohľady sa vtedy v astronómii ešte nepoužívali.

Kepler okrem vlastných analyzoval pozorovania iných európskych astronómov. Výsledky zhrnul roku 1606 v diele O novej hviezde v nohe Hadonosa. Túto hviezdu preto volajú Keplerovou. Dokázal, že ležala za Mesiacom. Potvrdil tým totožný záver astronómov, ktorí v roku 1572 uvideli podobnú hviezdu v súhvezdí Kassiopei. Stálosť nebies spochybňovali aj pozorovania komét v rokoch 1577 a 1580. Očividne to neboli výpary vysoko v ovzduší, ale tiež vesmírne úkazy za Mesiacom. Dogma o nemennosti nebies utrpela ďalší úder.

Hviezdu v Kassiopei i obe kométy pozorovali a ich supralunárnosť konštatovali viacerí. Aj slávny Tycho Brahe, po ktorom sa volá Tychova, neskorší Keplerov predchodca a nadriadený v Prahe. Lenže tieto poznatky zostali obmedzené na úzku elitu bádateľov. A aj tí, najmä Tycho, si dávali veľký pozor, čo napísali. Náznaky ohrozenia aristotelovských predstáv budili znepokojenie a odpor cirkevného i svetského establishmentu.

V prípade Keplerovej hviezdy sa to však rýchlo rozšírilo. Nielen medzi vzdelancami, ale aj vo verejnosti. Vnímanie sveta ľuďmi sa navždy zmenilo.

No napríklad Galileo Galilei hviezdu v Hadonose odignoroval. Až na výzvu svojich sponzorov, mestskej rady v Padove, o nej prednášal verejnosti. Azda chcel byť opatrný, veď iba štyri roky predtým upálila inkvizícia v Ríme Giordana Bruna.

Dnes vieme, že hviezda v Hadonose nebola nová, ale stará. Keď vyčerpala termonukleárne palivo, gravitačne sa zrútila a vybuchla ako takzvaná supernova. V našej Mliečnej ceste sa ich za posledných 1000 rokov pozorovalo šesť. Zvyšky Keplerovej ležia 13 000 svetelných rokov od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km). Majú priemer 14 svetelných rokov a stále sa rozpínajú rýchlosťou 2000 kilometrov za sekundu.

Najnovšie ich, 400 rokov po výbuchu, zobrazili Veľké observatóriá NASA: Hubblov kozmický ďalekohľad v optickom žiarení, Spitzerov kozmický ďalekohľad v infračervenom a Chandra v röntgenovom. Snímky nájdete na internetových stránkach týchto observatórií (oposite. stsci.edu, spitzer.caltech.edu, chandra.harvard.edu).

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Spoplatnený obsahMala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní