Elser Georg Johann

Vydané 10. 11. 2004 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
FOTO - ARCHÍV

Na Adolfa Hitlera počas jeho politickej dráhy urobili alebo aspoň plánovali desiatky atentátov. Svet si v júli pripomenul pokus zabiť Hitlera a skončiť tak vojnu v júli 1944. Do zabudnutia trochu upadol skorší pokus zastaviť vodcu v čase, keď bol práve v najväčšom rozlete. Osamotený hrdina v Nemecku vtedy prakticky neexistujúceho protinacistického odboja Hitlera skoro zabil časovanou bombou 8. novembra 1939, pred 65 rokmi.

Georg Johann Elser sa narodil v roku 1903. Vyučil sa za truhlára a hodinára, sympatizoval s komunistami, odmietal však ich príliš dogmatický pohľad na svet. Od mlada to bol samotár, útly, nenápadný muž, zároveň šikovný konštruktér, ktorý si vždy všetko poriadne premyslel a pripravil dopredu.

Od Hitlerovho nástupu k moci bol presvedčený, že tento muž privedie Nemecko do záhuby. Na prípravách atentátu pracoval systematicky viac ako rok. Zamestnal sa napríklad ako pomocník v kameňolome, aby tam mohol pozbierať zvyšky nepoužitých výbušnín. Podomácky si urobil jednoduchú, ale účinnú bombu spolu s hodinovým strojčekom, ktorý ju mal odpáliť. Vhodnou príležitosťou na atentát boli oslavy 16. výročia Hitlerovho pokusu o puč 8. novembra 1923. Slávnostný míting nacistov sa podobne ako puč (nazývaný preto pivným) uskutočnil v mníchovskom Meštianskom pivovare.

Hitler sa v tom čase blížil k vrcholu svojej moci. Nacisti k ríši pripojili Rakúsko a Česko, vojensky porazili Poľsko a chystali sa na bleskovú vojnu proti západnej Európe.

Elser si pivovar ako vhodné miesto na atentát zvolil už pri oslave o rok skôr. V auguste 1939 sa presťahoval do Mníchova a začal piváreň pravidelne navštevovať. Dal si tam lacnú večeru, vypil pohár piva a schoval sa v sklade, kde čakal, až odídu aj poslední hostia a sálu zatvoria. Potom prešiel k železobetónovému stĺpu obloženému drevom, ktorý podopieral strop vedľa rečníckeho pódia. V ňom po nociach vyryl dostatočný otvor, v ktorom mohol umiestniť až desať kilogramov výbušnín a potrebné zariadenie. Po práci vždy zahladil všetky stopy a vrátil späť drevený obklad stĺpu, takže si nikto nič nevšimol.

Celý čas žil v obrovskom napätí, a pritom stále zdokonaľoval svoju bombu. Myslel dokonca na to, aby dieru obalil zvukotesnou vrstvou, aby náhodou niekto nezačul tikanie hodinového strojčeka. Niekoľkokrát ledva v noci unikol odhaleniu, raz napríklad po namáhavej práci zaspal na stoličke v sklade, a objavili ho pracovníci pivárne. Podarilo sa mu však nejako sa vyhovoriť.

Bombu definitívne nainštaloval a hodiny spustil v noci na 6. novembra. Počítal s tým, že Hitlerov prejav 8. novembra trval vždy aspoň hodinu a pol a končil sa večer asi o desiatej. Hodiny nastavil na 21.20. Noc pred atentátom sa do pivárne vrátil, aby sa presvedčil, či idú presne.

Po dokončení príprav a nastavení bomby sa Elser snažil z Nemecka ujsť. Zadržali ho hodinu pred výbuchom na švajčiarskej hranici pre podozrivé správanie sa a neplatným dokumentom. Pri prehľadávaní u neho našli nejaké nástroje, skrutky a drôty, starý preukaz jednej komunistickej organizácie i pohľadnicu Meštianskeho pivovaru. V tej chvíli to nikomu nepripadalo podozrivé, keď však dorazili správy o atentáte a príkaz na uzavretie hraníc, skončil Elser v rukách gestapa.

Chýbalo naozaj málo, beh dejín sa obrátil na desiatich minútach. Hitler sa ponáhľal späť do Berlína, kde sa vyostril konflikt s velením armády, ktorá nesúhlasila s pripravovaným útokom proti Francúzsku. Kvôli nemu skoro do Mníchova neprišiel vôbec. Nakoniec sa rozhodol tradičný míting najstarších nacistov nevynechať, svoj príhovor však začal aj skončil skôr než v predchádzajúcich rokoch. Okamžite po ňom sálu spolu s ďalšími nacistickými pohlavármi opustil. Až vtedy vybuchla bomba, časť stropu sa zrútila a v sále zomrelo osem ľudí.

Elsera držali až do konca vojny v koncentračných táboroch Sachsenhausen a Dachau. Zaobchádzali s ním prekvapivo dobre. Na priamy príkaz šéfa SS Heinricha Himlerra ho popravili až mesiac pred pádom tretej ríše, v apríli 1945.

Rad čudných okolností, dobré podmienky v tábore i jeho poprava tesne pred tým, ako americké jednotky oslobodili Dachau, podporili dodnes veľmi rozšírenú teóriu, že atentát bol iba fingovaný. Pripravili ho vraj nacisti, aby zvýšili popularitu vodcu, a navyše z neho obvinili Veľkú Britániu. Táto verzia sa však nikdy nedokázala.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní