 FOTO - ARCHÍV |
Zlé jazyky vravia, že sa slávny anglický nábytkár 18. storočia Thomas Chippendale venoval viac manažovaniu svojho obchodu ako dizajnérskemu umeniu. Pravda je, že po vydaní úspešnej knihy Gentleman and Cabinet Maker's Director, ktorá ovplyvnila štýlové smerovanie dobového anglického interiéru, pravdepodobne už on osobne nevyrobil jediný kus. Štýl slávneho návrhára Chippendalea sa rozšíril na celých Britských ostrovoch a vo veľkej miere zasiahol aj Ameriku. Jeho tvorca zomrel 13. novembra 1779, pred 205 rokmi.
O jeho súkromnom živote sa veľa nevie. Istý nie je ani dátum a miesto jeho narodenia. Dodnes nepotvrdené údaje hovoria o mestečku Otley v grófstve Yorkshire a dátume krstu 5. júna 1718. Známejšie sú až okolnosti po roku 1730, keď prichádza Thomas Chippendale s tesárskym remeslom, čo zdedil po svojom otcovi, do Londýna, aby sa tam stal jedným z trojice najúspešnejších nábytkárov 18. storočia.
Chippendale tvoril v období, keď v Anglicku vznikala nová kultúra, čo súviselo s tým, ako sa rozvíjala demokracia a spoločnosť. Umelecký a politický vývoj šli ruka v ruke. Do 18. storočia nemal anglický nábytok výraznejší vlastný štýl a veľa preberal z Európy. Nové storočie prinieslo politické zmeny a s ním nový nábytok a zmysel pre nové občianske interiérové vybavenie, ktoré smerovalo viac k okázalosti. V čase, keď prišiel do Londýna, končil sa zároveň veľký vek orechového nábytku a prechádzalo sa k nábytku z mahagónového dreva.
Chippendale navrhoval nábytok, ktorý čerpal z toho, čo už bolo na ostrovoch známe, a vracal sa až ku gotickému a románskemu slohu. Do Anglicka však priniesol aj francúzske rokoko a inšpirácie z Číny (prenesením prvkov z čínskeho nábytku vznikla jedna z odrôd jeho štýlu Chinese Chippendale). Tieto inšpiračné zdroje pretkával vlastnými autorskými nápadmi. Aj keď bol jeho nábytok zmesou rôznych štýlov a historických období, jeho návrhy sa stali začiatkom hľadania nového v anglickom nábytkovom remesle.
V Londýne sa Chippendale usadil na St. Martin's Lane považovanej za mekku umelcov, a otvoril si vlastnú nábytkársku firmu, kde pre neho pracovalo viac ako dvadsať robotníkov. Venoval sa najmä výrobe stoličiek a kabinetným skriniam, v Anglicku obľúbeným počas celého 18. storočia.
Veľkým zlomom vedúcim k najväčšiemu úspechu bolo vydanie publikácie Gentleman and Cabinet Maker's Director v roku 1754. Vzorkovnica sa okamžite stala hitom, s dvoma vypredanými vydaniami, čo bolo trochu paradoxné, keďže autor ako podtitul uviedol: "Vymyslené na zlepšenie a zjemnenie súčasného vkusu a vhodné pre záľuby a životné pomery každého v každej životnej situácii." V knihe bolo okolo dvesto návrhov v dobových rytinách. Stala sa vzorkovnicou všetkých nábytkárskych majstrov tých čias v Anglicku. Štýl sa preniesol aj do Írska, kde vznikla jeho odroda Irish Chippendale.
Neskorý Chippendale bol ovplyvnený ďalším presláveným majstrom 18. storočia - Robertom Adamom. S týmto architektom, ktorý tvoril v duchu neoklasicizmu, pracoval v 60. rokoch aj na známom dome kniežaťa z Harrewoodu a na Osterly Parku pre lorda Jersya, dvoch z najprepychovejších sídel vtedajších čias. Spolu s Georgom Hepplewithom, ktorý pracoval v štýle ľahšieho a ozdobnejšieho nábytku, tvorili trojicu najpopulárnejších dizajnérov Anglicka 18. storočia so svetovým vplyvom.
Nábytkové kusy v slávnom "chippendale style" sa dnes nachádzajú na celom svete. Sú pýchou zberateľských zbierok a jednými z najdrahších predmetov na aukciách starožitností. Avšak originálov, ktoré urobil sám autor, je len niekoľko. Najznámejšou zbierkou sú interiéry v anglickom Harewood house či slávnom Paxton House.
Chippendale bol nielen plodným tvorcom nábytku. Z dvoch manželstiev mal jedenásť synov, z ktorých najstarší - Thomas - prebral po smrti otca jeho podnik na ďalších 50 rokov, ale na otcovu slávu už nadviazať nedokázal.
