Inkvizícia

Vydané 3. 12. 2004 o 0:00 Autor: MIRKA KERNOVÁ
FOTO - ARCHÍV

V predvečer sviatku svätého Mikuláša 5. decembra 1484 sa pápež Inocent VIII., známy ako mecenáš renesančných umelcov, rozhodol vydať bulu proti čarodejniciam. Urobil tak na naliehanie dvoch dominikánskych mníchov Heinricha Institorisa a Jakoba Sprengera z Nemecka, ktorí boli posadnutí hľadaním bosoriek. Od pápeža požadovali, aby im zaručil dostatočne široké právomoci pri trestaní "diablom posadnutých stvorení". Pápež im vyhovel a pred 620 rokmi rozpútal nevídaný hon na čarodejnice.

Bula bola namierená proti všetkým, "ktorí nepamätajú na spásu svojej duše, spolčovaním sa s diablami sa odlučujú od katolíckej cirkvi... Pod vplyvom diabla sa dopúšťajú nespočítateľných nerestí, ohavností a zločinov k vlastnej duši, urážke božského majestátu a k pohoršeniu a zlému príkladu mnohých".

Obdobie, ktoré patrí medzi najtragickejšie v dejinách európskej civilizácie, trvalo takmer tri storočia. Podľa historikov si vyžiadalo státisíce obetí, z toho bolo 80 percent žien.

Podobné buly vydávali už Inocentovi predchodcovia, ale vďaka novému vynálezu kníhtlači - až tento dokument zaznamenal taký veľký ohlas.

Bula bola namierená proti tým, ktorí konajú "neprávosti s diablami, s nimi v mužskej a ženskej podobe súložia, zosielajú na ľudí utrpenie a bolesti, či erotické poblúznenia, sťažujú ženám pôrod, či zvieratám vyliahnutie mláďat a prinášajú skazu na úrodu".

Bula sa stala silnou zbraňou inkvizície najprv v krajinách hovoriacich po nemecky, postupne sa plamene inkvizície rozhoreli aj v ostatnej Európe. Dôvody na vyhľadávanie čarodejníc boli veľmi prozaické - často to bola zlá úroda alebo počasie.

Nápomocní rýchlemu šíreniu buly boli mnísi Institoris a Sprenger, ktorí okrem toho, že v Nemecku rozpútali peklo, spísali a vydali známe dielo Kladivo na čarodejnice - pravidlá kde a ako hľadať diablom posadnutých, ako ich donútiť k priznaniu a následne mučiť.

To, že obeťami boli hlavne ženy, vraj súvisí s nenávisťou, ktorú obaja mnísi k ženám prechovávali. Videli v nich diablove stvorenia. Žena bola podľa nich menejcenná bytosť so slabou vôľou a sklonom k poverčivosti, ktorá hľadá oporu v pakte s diablom a svojou zmyselnosťou privádza mužov do záhuby. "Skrze ženu prišiel na svet hriech. Každá zlomyseľnosť je nepatrná v porovnaní so zlomyseľnosťou ženy. Pretože žena paktuje s diablom, má pekelná moc prístup do jej duše."

Na hraniciach horeli bez rozdielov mladé i staré ženy, chudobné, ale aj bohaté.

Na koho padlo obvinenie z čarodejníctva, mal len malú šancu prežiť. Obvinenie však nestačilo. Vtedajšia právna prax požadovala pred popravou plné priznanie obvineného. A práve na to slúžili rôzne metódy mučenia, ktoré sa neustále zlepšovali tak, aby utrpenie predlžovali, no zároveň mučeného zachovali pri živote, aby ho mohli následne verejne popraviť najčastejšie upálením.

K mučeniu sa nepristúpilo ihneď. Na začiatku, pre umocnenie strachu, to bola len obhliadka mučiarne a jej nástrojov. Mučiť začali až po niekoľkých dňoch. Často mu predchádzalo psychické týranie, znásilnenie, ale aj odopieranie spánku, aby sa zabránilo stretnutiu s diablom, ktorý by mohol v spánku dodať obvineným silu.

Ak sa ani tak žena nepriznala k paktom s diablom, nasledovala skúška vodou. Podozrivej zviazali ruky a hodili ju do vody. Ak sa neponorila a plávala po hladine, bola čarodejnica - pretože tie sú ľahké, dokážu sa vznášať na metle a teda sa ani neponoria. Ak sa potopila, čarodejnicou síce nebola, za odmenu jej vystrojili riadny kresťanský pohreb.

Príručka Kladivo na čarodejnice sa rýchlo rozšírila po celej kresťanskej Európe. Inkvizítori sa predbiehali v počte obetí, ktoré sa im podarilo predviesť na hranicu. Na francúzsko-španielskom pomedzí to bol napríklad Pierre de Lancre, ktorý tvrdil, že pod vplyvom diabla sú všetci obyvatelia územia, ktoré mu zverili, a za štyri mesiace upálil šesťsto ľudí. V Lotrinsku dal Nicolas Rémy údajne upáliť dva- až tritisíc ľudí. Procesy s čarodejnicami neobišli ani naše územie a zakázali ich až za vlády Márie Terézie.

Poslednou obeťou honu na čarodejnice v Európe bola údajne Anna Goldiová, ktorú sťali v Zürichu v roku 1782 na základe krivého obvinenia jednej zámožnej ženy.

Hlavné správy

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.

Spoplatnený obsahAké stíhačky môžeme a ktoré ponuky sú nereálne?

Rozhodovať sa bude len medzi gripenmi a stíhačkami F-16.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní