Disraeli Benjamin

Vydané 22. 12. 2004 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ
FOTO- ARCHÍV

V lete roku 1817 sa trinásťročný Benjamin Disraeli stal anglikánom. Vďačil za to svojmu otcovi Isaacovi, ktorý sa tak rozhádal s londýnskou synagógou Bevis Marks, že ho nechal pokrstiť. Aby totálne rozzúril židovskú obec urobil to, keď mal chlapec 13 rokov - teda vtedy, keď židovskí chlapci prvýkrát verejne čítajú Tóru v synagóge. Krstom navyše synovi umožnil vstúpiť do politiky. Židia v Británii sa totiž až do roku 1858 nemohli uchádzať o miesto poslanca. Disraeli to dotiahol až na ministerského predsedu. Bol najobľúbenejším premiérom kráľovnej Viktórie, nekritickým obdivovateľom rodiny Rothchildovcov a napriek krstu pyšným Židom. "Kým vaši predkovia, ctení džentlmeni, boli divosi na neznámom ostrove, moji boli kňazmi v Šalamúnovom chráme," povedal v jednej z parlamentných rozpráv. Ľudia ho pre jeho nadutosť a nadradenosť nemali príliš radi, rešpektovali však jeho literárny a politický talent. Benjamim Disraeli, lord Beanconsfield, sa narodil pred 200 rokmi.

Celý život sa obliekal ako dandy. Nosil zelené nohavice zo zamatu a kanárikovožltú vestu. Vyštudoval právo a ako dvadsaťročný skrachoval na špekuláciách s akciami juhoafrických baní. Hoci sa neskôr výhodne oženil, dlhy splácal až do stredného veku.

V roku 1825 zakladá denník The Representative, ale po niekoľkých mesiacoch ohlási bankrot. Vrhne sa na literatúru ako jeho otec. Satirický román, v ktorom zosmiešnil svojho spoločníka Vivien Grey, je trhák. Rovnako ako všetky ďalšie.

Peniaze Disraeli nepoužije na splatenie dlhov, ale na cestu po Oriente. Je okúzlený Jeruzalemom a židovskými obchodníkmi v Sýrii. Z ciest si okrem inšpirácií pre romány o židovských supermanoch, priniesol aj pohlavnú chorobu. Neliečil sa a nikdy nemal deti.

V roku 1831 sa rozhodol, že pôjde do politiky. Niekoľkokrát mu to nevyšlo. Poslancom Dolnej snemovne za toryovcov (konzervatívcov) sa stal v roku 1837. Jeho prvá reč bola fiasko: vypískali ho. Vtedy si povedal, že im ešte ukáže. Podarilo sa mu to hneď v druhej reči a odvtedy ho považovali za majstrovského rečníka.

Šarmantným prejavom si získal aj srdce veľmi bohatej, o 12 rokov staršej vdovy pani Lewisovej. Klebetilo sa, že si ju zobral len pre peniaze. Pravdou však je, že spolu žili viac ako tridsať rokov a jej smrť ho skutočne zlomila. Nedá sa však vylúčiť ani to, že ho trápilo, že celý jej majetok pripadol jej pokrvným príbuzným.

Keď sa v roku 1841 stal premiérom konzervatívec Robert Peel, Disraeli sa ponúkol do jeho vlády. Peel ho odmietol, a to nemal urobiť. Od toho momentu sa Disraeli rozhodol znepríjemňovať mu život. Spojil sa so skupinou mladých aristokratov Nové Anglicko a kritizoval Peela, kde sa dalo. O päť rokov neskôr sa postaral o jeho pád a začal hovoriť o novom konzervativizme.

Do vlády sa dostal počas vlády premiéra lorda Derbyho. Derby zostavoval tri vlády a Disraeli vždy držal kľúče od štátnej pokladnice. V roku 1868 sa konečne stal predsedom vlády. Ale len na necelý rok: voľby vyhrali liberáli a premiérom sa stal William Gladstone.

Súboj týchto dvoch mužov o moc poznačil britskú politiku ako máločo predtým. Disraelimu sa podarila veľká vec, Gladstonovi ukradol tému. Ako vodca konzervatívnej opozície navrhol reformu volebného zákona a rozšíril volebné právo pre 2 milióny britských mužov, zväčša robotníkov.

Rok 1874 sa stal rokom triumfálneho víťazstva konzervatívcov vo voľbách. Už ako 70-ročný a vážne chorý Disraeli sa stáva druhý raz premiérom. Jeho vláda presadila niekoľko zákonov zlepšujúcich postavenie robotníkov a odborov.

Úspechy zaznamenal aj v zahraničnej politike. Rovnako ako kráľovná Viktória bol presvedčený, že Británia by mala byť najmocnejšou krajinou sveta. Viktóriu naviedol, aby prijala titul kráľovnej Indie a za pomoci Rothchildovcov získal pre Britániu významný balík akcií spoločnosti spravujúcej Suezský prieplav.

Na Berlínskom kongrese vybojoval pre Britániu Cyprus a výrazne obmedzil vplyv Ruska na Balkáne.

V roku 1876 mu kráľovná udelila šľachtický titul. O štyri roky neskôr voľby vyhral Gladstone, Disraeli ohlásil odchod z politiky a v roku 1881 zomrel.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní