Obliehanie Budapešti

Vydané 28. 12. 2004 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
FOTO - WWW.OSA.CEU.HU

Pri prechádzkach v zapadnutých uličkách Budapešti sú ešte stále na stenách domov viditeľné stopy po salvách z guľometov. Zostali tam po dlhej a krvavej bitke o maďarské hlavné mesto na konci druhej svetovej vojny. V zahraničí takmer neznáma bitka o Budapešť bola jednou z najdlhších operácií Červenej armády. Krvavé dobývanie Budapešti je dodnes traumou maďarských dejín a jedným z hlavných bodov diskusie o úlohe, ktorú krajina v druhej svetovej vojne zohrala. Sovietske jednotky dokončili úplné obkľúčenie mesta 26. decembra 1944, pred 60 rokmi.

Mizerne pripravený pokus regenta Miklósa Horthyho obrátiť sa proti nacistickému Nemecku a prejsť na stranu spojencov v polovici októbra 1944 nevyšiel. Nemci Horthyho uväznili a do čela vtedy už obsadeného Maďarska postavili vodcu maďarských fašistov, takzvaných Šípových krížov, Ferenca Szálasiho. Ten prisahal vernosť ríši a krajinu i zvyšky maďarskej armády podriadil nemeckým vojnovým cieľom. Maďarsko sa tak premenilo na jednu z oblastí najtvrdších bojov v posledných piatich mesiacoch druhej svetovej vojny v Európe.

Obyvatelia Budapešti dlho dúfali, že sa im boje vyhnú. Väčšina domácich fašistických predstaviteľov, zvyknutých ľudí do boja skôr posielať, než sa ho zúčastniť, totiž z mesta utiekla už začiatkom novembra.

Hitler však rozhodol inak. V Budapešti videl poslednú prekážku na ceste Červenej armády do Viedne a Rakúska. Vyhlásil ju - ako mnoho iných miest pred tým - za pevnosť. Festung Budapest mali brániť do posledného muža. Z vojenského hľadiska išlo o nezmyselné mrhanie životmi vojakov, ktoré len predĺžilo agóniu tretej ríše.

Pre Sovietov bolo dobytie Budapešti otázkou prestíže a malo aj symbolicky podporiť ich nárok na Maďarsko pri povojnovom delení Európy. Obe strany sa preto do boja vrhli s veľkým nasadením, nedbajúc na životy vlastných vojakov a už vôbec nie o osud civilného obyvateľstva.

Od prvého pokusu sovietskych jednotiek obsadiť mesto za pochodu na konci októbra 1944 až po pád poslednej bašty obrancov, budínskeho hradu, ubehlo viac ako sto dní.

Zvyšky pôvodných asi 100-tisíc nemeckých a maďarských obrancov sa 13. februára v sprievode stoviek civilistov pokúsili prelomiť obkľúčenie a cez kopcovitý terén utiecť na Západ. Podarilo sa to však len jednotlivcom.

Budapešť po urputných bojoch dom od domu a mesiac trvajúcom bombardovaní a ostreľovaní ležala v troskách. Nebolo takmer domu, na ktorom zostala strecha. Ustupujúci Nemci vyhodili do vzduchu všetky mosty cez Dunaj. V uliciach ešte týždeň po ukončení bojov ležali mŕtvoly vojakov a civilistov.

Červená armáda stratila v bitke o Budapešť viac ako 80-tisíc vojakov a 240-tisíc ich bolo zranených. Obrancovia mali asi 40-tisíc mŕtvych, ostatní skončili v zajatí.

Porovnateľné však boli aj straty obyvateľov mesta. Tí prežili týždne najzúrivejších bojov v pivniciach, odkiaľ občas vyrážali získať vodu a potraviny. Od konca decembra nefungovalo zásobovanie vodou a plynom, potraviny neboli ani na lístky a ľudia sa vrhali na mršiny uhynutých koní.

V bitke o Budapešť padlo priamo či nepriamo asi 80-tisíc civilistov. Zvláštnou kapitolou tragédie mesta bolo vraždenie židovského obyvateľstva, ktoré uniklo deportáciám do vyhladzovacích táborov. Na začiatku decembra bolo asi 60-tisíc židov sústredených do geta a vystavených teroru Šípových krížov. Tí mnohých zastrelili na brehu Dunaja a ich telá hodili do rieky.

Ďalšiu traumu obyvateľom spôsobili vojaci Červenej armády, ktorí už počas bojov znásilňovali a rabovali. Po obliehaní navyše okrem zajatých vojakov náhodným výberom pozbierali v uliciach Budapešti asi 50-tisíc civilistov a odviedli ich na nútené práce na Východ.

Jeden z dôvodov týchto deportácií bol podľa niektorých historikov prostý: veliteľ sovietskych jednotiek, maršál Rodion Malinovskij, musel rozzúrenému Stalinovi vysvetľovať, prečo dobytie mesta trvalo tak dlho. Počet nepriateľov preto v hláseniach zdvojnásobil. K takému počtu obrancov však musela jeho armáda po ukončení bitky predviesť aj zodpovedajúci počet zajatých nepriateľov. A keďže vojakov nebolo dosť, brali každého.

Hlavné správy

Mayová prehrala dôležité hlasovanie o brexite

Proti návrhu zákona sa vzbúrili poslanci Konzervatívnej strany.

Na Jupiteri sa deje čosi zvláštne, Veľká červená škvrna sa zmenšuje

Vedci pracujú na trojrozmernom modeli najznámejšej búrky.

Spoplatnený obsahLaššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa Smeru tvrdí, že Maďarič na sneme hovoril čiastočne aj z jej srdca.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní